V dnešnom evanjeliu kladú farizeji Ježišovi zaujímavú otázku: „Kedy príde Božie kráľovstvo?“ Na rozdiel od nás si boli plne vedomí toho, že svet, v ktorom žijeme, nie je Božím kráľovstvom. Že s týmto svetom to vôbec nie je v poriadku. Existuje veľa skutočností, ktoré odhaľujú akúsi slabosť – „bezmocnosť“ Dobra v tomto svete. Zdá sa nám, že Dobro, ktoré stvorilo svet, je bezmocné voči zlu, ktoré nás obklopuje zo všetkých strán. Všade sa s ním stretáme. Sami cítime, že sme určení pre Dobro a predsa sa vo svojom živote stretáme so zlom, ktoré spôsobuje, že strácame otvorenosť viery a vytvárame si pancier voči zlu. Teda naozaj môžeme vidieť, že náš svet nie je totožný s Božím kráľovstvom, po ktorom máme túžiť a za ktoré sa máme denne modliť. Aj preto platí slovo apoštola Jána: „Nemilujte svet! Kto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska!“
Pán Ježiš prehlasuje, že „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: „Aha, tu je! alebo: „Tamto je!“, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ Tým nám chce povedať, že sa Božie kráľovstvo líši od svetského kráľovstva aj tým, že neprichádza z vonku ako výsledok ľudskej politiky, ani sa nestotožňuje s nejakými vonkajšími štruktúrami. Božie kráľovstvo sa objavuje v nás vtedy, keď sa osobne odovzdáme Bohu, keď dovolíme Bohu, aby v našom živote vládol. Pán Ježiš naozaj správne hovorí svojím súčasníkom, že „Božie kráľovstvo je medzi vami“, lebo v jeho osobe sa priblížilo Božie kráľovstvo. Ale platí to aj pre nás, lebo Ježiš je naďalej prítomný v eucharistii.
A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte.“ Naša realita sa tak líši od toho, čo nám zachycujú evanjelia, že máme tendenciu pochybovať. To, čo nám zachycujú evanjelia sú práve „dni Syna človeka“, je to doba jeho prítomnosti a pôsobenia v našom svete. Apoštoli, ktorí toto všetko zažili na vlastnej koži, asi často spomínali s akousi nostalgiou na tieto dni.
Krásne to vyjadruje apoštol Ján na začiatku svojho prvého listu: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom. A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná. A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy.“ (1 Jn 1,1-5).
Aj po Ježišovom Nanebovstúpení sa neprestávame modliť za príchod Božieho kráľovstva. Očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Pána Ježiša Krista. Jeho druhý príchod však zasa nebude podobný príchodu nejakej slávnej osobnosti, ktorá sa niekde objaví a všetci sa musia dostaviť k nej, lebo sláva aj toho najslávnejšieho človeka má dosah len na niekoľko metrov, ale Božia Sláva zasiahne naraz celý svet.
„A povedia vám: „Hľa, tu je!“ , „Hľa, tamto je!“ Nechoďte nikde, nebežte za nimi! Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň“ V podstate môžeme povedať, že Ježiš ani nemusí prichádzať, On sa len zjaví. On nemusí prichádzať, lebo je všadeprítomný Boh. Zjaví sa, ako sme to mohli počuť v prvom čítaní, ako: všetko prenikajúca múdrosť, ako duch chápavý, svätý, jediný a mnohonásobný, ktorý zostáva sám v sebe a všetko obnovuje. Ježiš, ktorý sa zjaví, bude schopný sa naraz venovať všetkým bytostiam osobne. Nebudeme na neho hľadieť akoby z diaľky, ale zjaví sa nám ako hlbina našej vlastnej duše. Ako nesmierny poklad v našom vnútri. Ako to najcennejšie a najúžasnejšie, po čom podvedome túžime.