Dnes by som vám ponúkol dve zamyslenia, každé z iného čítania. Zamyslenie prvé: „Najedol sa on, ona a jej syn; a od toho dňa múka z hrnca neubudla a v krčahu nechýbal olej podľa slova, ktoré Pán povedal prostredníctvom Eliáša”. Znelo by nám to skoro ako rozprávka, keby to neobsahovalo tú poslednú časť vety: „…podľa slova, ktoré Pán povedal prostredníctvom Eliáša“. Možno, keby nás počúval nejaký neveriaci, povedal by: „Kresťania spamätajte sa, veď vy veríte rozprávkam“.
Vôbec by som sa zato nehanbil. Pretože tam, kde sa verí vo Všemohúceho Otca sú možné aj rozprávky. Bohu nie je nič nemožné. Problémy máme iba my ľudia. Boh nepozná problém, snáď okrem malej viery nás ľudí. Viera je schopnosť prijať a zobrať vážne Božie Slovo. Boh to prisľúbil, Eliáš tomu uveril a stalo sa to.
Aby ste sa všetci presvedčili, že naozaj nejde o žiadnu rozprávku, prečítam vám príbeh z knihy „Útočište“ od Spisovateľky Corrie Teen Boom. Táto kniha opisuje jej reálne zážitky z koncentráku, kam sa táto Holanďanka dostala za to, že pomáhal pri záchrane Židov počas druhej svetovej vojny. Toto svedectvo vám prečítam doslova: „Stala sa ešte ďalšia zvláštna vec. Z fľaštičky, ktorá obsahovala D vitamín, stále vytekali kvapky. Zdalo sa to úplne nemožné, tak mnoho dávok za deň. Teraz liek okrem Betsie užívalo ešte asi dvanásť žien z nášho poschodia.
Môj inštinkt mi zakaždým vravel, aby som s tým šetrila. Betsie tak veľmi slabla! Ale ostatné ženy boli tiež choré. Bolo ťažké povedať nie, očiam, ktoré horeli od horúčky a rukám, ktoré sa triasli zimou. Pokúšala som sa dávať klapky len tým najslabším, ale aj tých bolo čoskoro pätnásť, dvadsať, dvadsaťpäť… Ale zakaždým, keď som naklonila fľaštičku, na konci skleneného kvapátka sa objavila kvapka. To už nemôže byť! Pridŕžala som ju oproti svetlu, pokúšajúc odhadnúť, koľko zostalo, ale tmavohnedé sklo bolo príliš hrubé na to, aby sa dalo cezeň vidieť. „V Biblii bola žena”, povedala Betsie, „ktorej krčah oleja sa nikdy nevyprázdnil.” Pohľadala vo svojej biblii príbeh o chudobnej vdove zo Sarepty, ktorá do svojho domu prijala proroka Eliáša.
„Múka z hrnce sa nemíňala, ani olej z krčaha nechýbal, podľa slova Hospodinovho, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša.” Nuž ale biblia je plná príbehov o zázračných veciach, ktoré sa udiali. Jedna vec bolo veriť, že takéto veci boli možné kedysi dávno, iná vec bolo uveriť, že aj v našom prípade sa stal zázrak, teraz v týchto dňoch. A predsa sa tak stalo – dnes, ďalší deň a ďalší, až napokon užasnutá skupinka pozorovateliek stála okolo, sledujúc, ako kvapky padajú na denné podiely chleba. Mnoho nocí som ležala, bdejúc v spŕške slamy padajúcej z horných slamníkov, pokúšajúc sa pochopiť zázrak dobroty, vyliatej na nás. „Možno”, šepkala som Betsie, „že iba molekula alebo dve sa dostanú cez dierku – a potom na vzduchu narastie!” Počula som jej jemný smiech: „Nepokúšaj sa tak usilovne vysvetliť to, Corrie. Prijmi to proste ako prekvapenie od Otca, ktorý ťa miluje.” Tento zázrak Božej dobroty trval až dotiaľ, dokiaľ sa mi nepodarilo potajme zohnať ďalšie lieky.
Teraz by som vám ponúkol druhé zamyslenie: „A ako je ustanovené, že ľudia musia ráz zomrieť a potom bude súd, tak aj Kristus; raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý ráz sa zjaví – už nie pre hriechy, ale aby spasil tých, čo ho očakávajú.” Uvedomme si to. Je Bohom ustanovené, že ľudia musia zomrieť a potom bude súd. Tak ako je istá naša smrť, tak je istý aj súd po nej. Každý z nás má dôkaz tohto Božieho súdu v sebe samom. Je to hlas jeho svedomia. Svedomie by nemalo zmysel, keby tu nebol sudca a súd. Mnoho ľudí žije na tomto svete a bohužiaľ aj mnohí z nás kresťanov žijú na tomto svete, ako keby tu bola naša vlasť. Plačú, keď ich Boh pozýva k sebe. Ide o to, aby sme svoj život žili zodpovedne a aby sme ho žili vo viere, prvé zamyslenie nám ukázalo, že viera je schopnosť v praktickom živote sa oprieť o Božie Slovo. Druhé zamyslenie nás vedie k prijatiu zodpovedného postoja. Naša smrť i nás súd je istý. Nenahovárajme si: „Možno nezomriem, možno nebudem súdený”.