V dnešnom podobenstve o múdrych a nerozumných pannách nám Pán Ježiš odhaľuje ďalšiu zákonitosť duchovného života a Božieho kráľovstva. Ohlasovanie Božieho kráľovstva tvorí ústredný motív Ježišovho hlásania. Pán Ježiš veľmi často v podobenstvách používa tento termín. Niekedy sa za týmto slovíčkom skrýva Boh a jeho pôsobenie v duši človeka, ktorý sa mu odovzdal, poprípade jeho vzťah k človeku, inokedy sa za ním skrývajú rôzne duchovné zákonitosti. Dnešné podobenstvo hovorí o múdrom očakávaní. Svet pred Kristom žil v očakávaní mesiáša a svet po Kristovi znovu žije v očakávaní. Človek stále očakáva plnosť Spásy. Oni čakali na príchod Mesiáša a my znovu čakáme na druhý príchod Krista a dovŕšenie Kristových tajomstiev. Všetci kohosi alebo čosi očakávame, ale problém je v tom, čo očakávame a či očakávame rozumne alebo nerozumne.
Čakať na príchod niekoho sa dá rôznym spôsobom. Niekto očakáva druhého s láskou, iní s hnevom. Niekto čaká a práve preto robí poriadok vo svojich veciach. Chce toho druhého prijať v útulnom prostredí. Iní čaká a kráti si čas hrou kariet alebo pijatikou. Niekto čaká a nudí sa. A iní čaká a teší sa stále viac. Vidíme, že už vzhľadom na naše pozemské skutočnosti existuje mnoho spôsobov očakávania. Náš spôsob očakávania môže zasa spätne pôsobiť na očakávaného a buď v ňom vyvolá radosť alebo hnev a zlosť.
Pán Ježiš v dnešnom podobenstve používa obraz z ľudových svadobných zvykov, ktorý bol v jeho dobe a v jeho prostredí bežný. Na ženícha sa čakalo s horiacimi lampami. Horiaci oheň osvetľujúci noc predstavoval lásku, s ktorou na neho čakajú. Aj dnes sa v mnohých východných krajinách oheň, svetlo a láska v ľudových zvykoch spájajú. Keď si dobre všimneme hlavné postavy podobenstva, zistíme, že všetkých desať čakajúcich tvoria panny.
Panna je symbolom slobodného človeka a je najlepším vyjadrením „človeka očakávania“, akým každý kresťan má byť. Apoštol Pavol píše v Prvom liste Korinťanom: „Chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke a je rozdelený. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom. Ale vydatá myslí na svetské veci, ako sa páčiť mužovi.“ Slobodný sa usiluje žiť výlučné pre Pána, lež žena vydatá sa snaží predovšetkým páčiť svojmu mužovi.“
Hneď na začiatku Pán Ježiš odhaľuje, že päť z nich bolo rozumných a päť nerozumných. Všetky si vzali so sebou lampy a všetky sa rozhodli čakať na ženícha a všetky podľahli ľudskej slabosti a zaspali. Do doby príchodu ženícha nebol vidieť žiaden rozdiel medzi nimi. Všetky boli panny a čakali na tom istom mieste na toho istého ženícha, aby ho privítali, až sa vráti zo svadby. Rozumnosť rozumných sa prejavila až v tom momente, keď boli o polnoci náhlivo prebudené zo sna. Pretože si vzali so sebou olej do nádob, neupadli do zmätku a boli pripravené privítať okamžite ženícha. Ale hlúpe si so sebou olej nezobrali a lampy im začali hasnúť.
Olej v lampe nám znázorňuje najvnútomejšiu podstatu kresťanstva, život v Duchu Svätom, život v milosti posväcujúcej, ktorá z nás robí Božích priateľov. Sv. Karol Boromejský, ktorého sme si pripomínali v minulom týždni, nás všetkých poučuje, že kresťan má byť vždy pripravený na dve veci, na svoju smrť a na sv. prijímanie. Možno to prvé, tu pripravenosť na smrť aspoň teoretický uznávame, ale prečo to sv. prijímanie? Kresťanská smrť a sv. prijímanie majú totiž čosi spoločné. V obidvoch ide o to isté: O príchod Pána Ježiša a náš postoj k nemu.
Keď svätú Terezku z Lisieux jedna spolusestra poučovala slovami: „Terezka teraz prichádza smrť!”, ona odpovedala: „Pre mňa nejde smrť ale Pán Ježiš!” V kresťanskej smrti i vo svätom prijímaní sa jedná o to isté, o príchod a prijatie Pána Ježiša. Pán Ježiš prichádza a my podobne ako družičky z dnešného podobenstva, mu máme vyjsť v ústrety.
A tu sa už toto podobenstvo začína bolestne dotýkať aj situácie, ktorá je bežná v našich kostoloch hlavne pri nedeľných svätých omšiach. Mnohí bratia a sestry aj rok a niekedy aj viac žijú bez milosti posväcujúcej, bez Krista v srdci. Sami sa bránia tým, že chodia každú nedeľu do kostola, ale nie sú pripravení na prijatie Ježiša. Dalo by sa povedať, že svojou nedeľnou návštevou kostola mu dokonca akosi vychádzajú aj v ústrety ako tie družičky v dnešnom podobenstve, ale nemajú olej, nemajú palivo, nesvietia, nežijú v milosti posväcujúcej. Stretol som sa aj s takýmto názorom na túto skutočnosť. Účasť na svätej omši bez účasti na svätom prijímaní sa podobá niečomu takému, ako keď dievča počas randenia oznámi svojmu chlapcovi, že si našla iného. Teda vidíme svoju vlastnú nerozumnosť. Uznajme, že Pán Ježiš ma pravdu.
Aj na iných miestach nám Pán Ježiš odhaľuje našu nerozumnosť: „každý kto počúva tieto moje slová ale ich nezachováva, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý postavil dom na piesku.” Múdri sú tí, ktorí počuté slovo vierou príjmu a podľa neho sa zariadia.
Jeden indický mních takto vyjadril pravdu o kresťanstve a o Európe. Rozprával o svojom zážitku: „Sedel som na brehu rieky a vytiahol som z nej kameň. Bol hladký, obrúsený množstvom vín. Keď som ho však rozlomil zvnútra bol suchý. Už toľký čas bol v rieke, no predsa ostal suchý a voda doň nepresiakla. Tak je to aj s Európou. Už 2000 rokov žije uprostred kresťanského sveta, no predsa do nej nenasiaklo kresťanstvo.
Na zámku, ktorý patril talianskej šľachtickej rodine, žil záhradník, ktorý sa o všetko staral. Raz do toho zámku prišiel turista, ktorý veľmi obdivoval krásu a poriadok, ktorý tam vládol. Od záhradníka sa dozvedel, že sa o ten zámok stará sám už dvadsať štyri rokov. Turista sa ho spýtal: „Kedy tu bol váš pán naposledy?” Záhradník mu odvetil: „Asi pred dvanástimi rokmi.” Turista poznamenal: „Ale je tu taký poriadok a krása, ako keby váš pán mal prísť už zajtra.” „On môže prísť už dnes!” – odpovedal záhradník.
V prvom čítaní sme počuli tieto slová o múdrosti: „Múdrosť žiari a nestráca na jase; Ľahko ju zbadajú tí, čo ju milujú, nájdu ju tí, čo ju hľadajú. Vychádza v ústrety tým, čo po nej túžia, a dáva sa im hneď poznať. Kto ju hľadá včasráno, netreba sa mu ponáhľať, lebo ju nájde sedieť pri svojich dverách. Premýšľať o nej je vrchol’ rozumnosti; kto kvôli nej bdie, rýchlo nájde istotu.” Hľadajme múdrosť, žime rozumne, aby sme raz boli započítaní medzi tých, ktorí múdro očakávali svojho Pána. Amen!