V dnešnom evanjeliu nachádzame podobenstvo o nepoctivom správcovi. Skúsme sa nad ním zamyslieť. Predovšetkým si položme otázku: Kto je správca? Ako ho môžeme definovať? Správca sa nachádza kdesi uprostred medzi pánom a otrokom.
Otrok je ten, ktorý je do detailu riadený svojím pánom. Nepozná zámery svojho pána, nemusí vedieť, kam smeruje jeho činnosť. Musí poslúchať na slovo. Nič nie je ponechané na jeho vlastnú fantáziu a predstavivosť. Všetko robí v otrockej poslušnosti, pretože inak nemôže a k činnosti ho motivuje strach o život.
Pán je zasa ten, kto si vo svojom počína úplne suverénne. Robí si so svojím majetkom, čo sa mu zachce. Robí len to, čo sa mu zachce. Nikomu sa nemusí zodpovedať za to, čo urobil.
Naša situácia na tomto svete a v pozemskom živote stojí kdesi uprostred týchto extrémov. Správca stojí kdesi uprostred. Nie je otrokom. Používa určitú mieru slobody na úseku, ktorý mu bol určený. Nemôže však konať bez obmedzenia ako pán. Predovšetkým sa od neho vyžaduje poctivosť, aby sa pán mohol na neho spoľahnúť. Požaduje sa od neho aj zodpovednosť, aby s tým, čo je pánovo, jednal zodpovedne. Čím lepšie pozná svojho pána a čím viac ho miluje, tým dokonalejšie plní svoje poslanie. Je mu ponechaný dostatočný priestor na jeho vlastnú fantáziu a podnikavosť. Pracuje na cudzom, nie na vlastnom, a podniká v úmysloch svojho pána, ale môže do toho vložiť mieru vlastnej podnikavosti a svoju vlastnú fantáziu. Čaká sa od neho, že bude podnikať a že bude poctivý.
Kresťania sú v Prvom Petrovom liste označení ako správcovia: „Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti.“ Máme jednu veľkú výhodu pred hociktorým pozemským správcom. Máme zjavené slovo a úmysly nášho Pána zachytené v Písme Svätom a keď po tom veľmi túžime, môžeme prijať aj Ducha Ježišovho, teda môžeme dokonale plniť vôľu svojho Pána. Postavenie správcu najlepšie vyjadruje našu situáciu v tomto svete. Jedine Boh je suverénny Pán, ale my nie sme v postavení otrokov, ale sme správcovia Božích vecí.
Keď povrchne počúvame dnešné podobenstvo, možno nás zarazí skutočnosť, že pán pochválil nepoctivého správcu. Aj áno aj nie! Pochválil aj pokarhal. Niečo u neho obdivoval a pre niečo ho prepustil. Rozhodne nepochválil jeho nepoctivosť. Toto podobenstvo nechce byť schválením nepoctivosti v našom živote, ale chce byť pre nás skôr zamyslením, ako šikovne si vedia počínať svetskí ľudia vo svete. Pán nepochváli svojho sluhu pre jeho nepoctivosť a pre jeho zlé šafárenie, ale len pre jeho opatrnosť a predvídavosť. Práve toto podobenstvo môže byť pre nás vzorom, ako chápať jednotlivé podobenstvá. V tomto podobenstve je pre nás prijateľný záver, ktorý ho objasňuje: nasledovanie opatrnosti a predvídavosti tohto, inak nepoctivého, správcu.
Pán Ježiš nám, svojim učeníkom, jemne vyčíta v tomto podobenstve, že synovia tohto sveta vedia byť chytrejší vo svojich veciach ako my kresťania v Božích podnikoch, ak vôbec v mene Božom podnikáme. Koľko športovcov a umelcov denne trénuje za desať minút potlesku a nejakú plechovú medailu a nám je zaťažko odriecť si to, čo evidentne škodí našej duši a často aj viditeľne nášmu telu. Nepozerať napríklad televíziu, i keď vieme, že po tom filme nám duchovne nebude dobre, že budem náchylnejší na hriech. Oni to robia za desať minút potlesku, a v našom prípade ide o večné uznanie u Boha a trvalý potlesk nebies. Toto zarmucuje srdce Pána Ježiša, že my, ktorí sa tak radi nazývame kresťanmi, nevieme sa celkom nasadiť pre Božie i naše Kráľovstvo.
Mnohí svätci sa s pomocou Božou posvätili práve svojimi ťažkosťami. Keď dobrovoľné prijímame kríž, stáva sa pre nás posvätením. Neveriacich ľudí označuje sv. Pavol ako „nepriateľov Kristovho kríža“, to znamená, že my sme a máme byť „priateľmi kríža“. Kríž je našou zbraňou a formou nášho boja proti zlu. Nasledujme Krista nielen v jeho radostných tajomstvách, ale aj v Kríži, aby sme skrze bolestné tajomstvá mali účasť na jeho Sláve. Amen