Prvé čítanie z knihy múdrosti nám hovorí o tom, aký má Boh vzťah ku svetu, ktorý stvoril. „Pane, celý svet je pred tebou sťa prášok na váhe, ako kvapka rosy, čo padá na zem za rána.“ Svet je nesmierne maličký a nemôžeme ho ani zrovnať s nekonečnosťou Boha. Boh má k tomuto svetu postoj blahosklonnosti. Zmilúva sa nad všetkými, lebo všetko môže. Prehliada hriechy ľudí, len aby sa kajali. Boh všetko, čo stvoril, miluje a ničím a nikým nepohŕda. „Lebo miluješ všetko, čo je, a nepohŕdaš ničím, čo si vytvoril: lebo keby si bol niečím pohrdol, nebol by si to stvoril. A ako by mohlo niečo trvať, keby si ty nechcel? Alebo ako by sa mohlo zachovať, čo by si ty nepovolal k bytiu?“ Boh nepohŕda žiadnym svojím stvorením. Keby nás Boh nemiloval, nikto z nás by tu nebol, lebo On nás drží v bytí. Preto sa Boh teší, keď sa hriešnik obracia. Nechce smrť hriešnika, ani jeho zatratenie, ale chce, aby sa obrátil a žil. „Ale ty sa zľutúvaš nad všetkým, lebo je to tvoje, Pane, ktorý miluješ to, čo žije. Tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom, a preto pomaly karháš tých, čo pochybia, a tých, čo zhrešia, napomínaš a naprávaš, aby zanechali zlo a verili v teba, Pane.“
Toto nám dosvedčuje aj príbeh mýtnika Zacheja z dnešného evanjelia. Evanjelium hovorí: „Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň.“ Už pár storočí predtým vstúpili Židia v Mojžišovom mene na čele s Jozuom do Jericha a vieme ako to skončilo. Hradby Jericha padli a hriešnici za hradbami boli vyvraždení. Zachránila sa iba neviestka Rachab so svojou rodinou, lebo zachránila izraelských vyzvedačov. Zaujímavé, že v hebrejskom jazyku obidve mená majú ten istý tvar. Jehošua je aj Jozue ale aj Ježiš.
Evanjelium nám dnes ukazuje iný prístup k Jerichu, k mestu hriešnikov. Dnes vchádza a prechádza cez Jericho Pán Ježiš. „A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy.“ Písmo sv. nám zobrazuje Zacheja, hlavného mýtnika, ktorý bol bohatý ale nie šťastný. Funkcia hlavného mýtnika bola významná a dobre honorovaná zo strany vlády. Bola to nepríjemná robota, ktorá spočívala v tom, že dotyčný vyberal dane a clo pre štát. Ľudia nemali radi mýtnikov, lebo ich finančne zdierali. Zvlášť v dobe rímskej okupácie títo spolupracovali s okupačnou mocou a to bolo ešte horšie. Nazvať niekoho mýtnikom bolo to isté, ako keby sme mu nadávali, ako keby sme ho nazvali kolaborantom. Zachej bol veľmi bohatý, a predsa nebol vôbec šťastný. Stále hľadal. Keď počul o Ježišovi, chcel ho vidieť, túžil sa s ním stretnúť.
Písmo sväté hovorí, že dve skutočnosti zabraňovali Zachejovi, aby sa mohol stretnúť s Kristom. Prvou skutočnosťou bol zástup, ktorý bol okolo Ježiša. Zástup ľudí, ktorí sa už s Kristom stretli a nasledovali ho, bránil Zachejovi stretnúť sa s Kristom, lebo Zachej bol v ich očiach veľký hriešnik. A druhou príčinou bola jeho malá postava. Preto sa rozhodol vyliezť na strom. Aby sme lepšie pochopili, čo Zachej urobil, musíme si uvedomiť, že jeho postavenie bolo aspoň tak významné ako postavenie nejakého ministra. Keď sa Zachej rozhodol vyšplhať na strom, bolo to, ako keby sa nejaký minister, kvôli stretnutiu s pápežom, vyšplhal na strom. O tom by písali všetky noviny. Koľko pokory musel v sebe Zachej mať, keď sa rozhodol stretnúť sa s Ježišom i za cenu toho, že si všetci budú ukazovať prstom na čelo. Povedia, že sa Zachej zbláznil. Ale Zachej veľmi túžil po stretnutí s Kristom. Zaujímavé hriešnik Zachej až bytostne cítil, že Ježiš je jeho Spasiteľ a ľudia v okolí chrámu to nevycítili, prečo?
„Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť.“ Tento figovník sa stáva určitým prostriedkom, ktorý chce Zachej použiť, aby si ho Ježiš všimol. Má pomôcť Zachejovi vystúpiť vyššie. Je to snaha hriešneho človeka vystúpiť k Bohu vlastnými silami. Aj my sa v tomto často podobáme Zachejovi. Chceme sa stretnúť s Ježišom, ale si myslíme, že sa musíme najprv vzdialiť od svojho domu i od svojej osoby. Ale keď prichádza Ježiš pozýva Zacheja i nás dolu, na miesto pravdy. Starí pustovníci hovorili, že ak sa chce človek stretnúť s Bohom, musí sa najprv stretnúť sám so sebou.“
„Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!““ Môžeme tu vybadať jeden duchovný zákon. Ježiš prichádza k tomu, kto po ňom túži. Zachej túžil vidieť Ježiša. Ježiš sa chce stretnúť s každým človekom a keď človek prejaví túžbu po ňom, Ježiš prichádza. Zdá sa, akoby Ježiš len kvôli tomu prišiel do Jericha, že sa mal stretnúť so Zachejom. Boh sa s nami chce stretnúť na mieste pravdy. Pred ním si nemáme dávať žiadne masky a okrasy, ale máme k nemu prísť tak ako k doktorovi, ktorému ukážeme svoje škaredé rany pred inými starostlivo zakryté. Boh sa chce s nami stretnúť v našom dome, uprostred ľudí, ktorí nás veľmi dobre poznajú.
„On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.“ Evanjelista Lukáš píše, že Zachej chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Spása je v prijatí Ježiša. Len tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi. Najväčším hriechom človeka je skutočnosť, že nemá v srdci Boha. Keby mal v srdci Boha, nemal by hriech a nepáchal by hriechy. Pretože Zachej túžil po Kristovi, mal z tohto stretnutia veľkú radosť. Dostalo sa mu veľkej cti. Hriešnik začína robiť pokánie až vtedy, keď pochopí, že Boh napriek jeho hriechom, hľadí na neho s láskou a úctou. Boh hľadí na hriešnika s úctou, ktorú hriešnik sám voči sebe už dávno stratil. Ježiš bol šťastný, že našiel Zacheja, Zachej bol šťastný, že sa stretol s Kristom.
„Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!” Zachej mnohým ľuďom ublížil, a preto musel urobiť ešte to, čo nasledovalo: „Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.” Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.” Vidíme, že Ježiš neprichádza ako sudca ale ako Spasiteľ, ako lekár. Tak ho máme prijímať aj my. Prijímame ho práve preto, lebo sme hriešni a sami si so svojimi hriechmi neporadíme. Na počiatku tohto stretnutia bola túžba Zacheja vidieť Ježiša. Sv. Ignác z Loyoly hovorí, že podstatou duchovného života je svätá túžba po Bohu. Ak si uvedomujeme, že ju nemáme, máme o ňu prosiť.