My všetci, ktorí chceme kráčať za Kristom, sme pozvaní na cestu kajúcnosti. Povolanie sv. Františka a teda aj františkánske povolanie je povolaním ku kajúcnosti. Sv. František pozýva tých, ktorý chcú robiť pokánie. Boh si nás nevybral preto, že by sme boli azda lepší ako ostatní ľudia, ale dostali sme pozvanie na cestu kajúcnosti. A dnešné čítanie z knihy Múdrosti je Božím zjavením a zároveň akoby rozumovým zdôvodnením toho, o čo vlastne ide v procese kajúcnosti.
„Pane, celý svet je pred tebou sťa prášok na váhe, ako kvapka rosy, čo padá na zem za rána.” Čo je svet pred Nekonečnosťou Boha. Boh je Neobmedzené Bytie, Nadskutočno. Každé bytie, ktoré je dostupné naším zmyslom a rozumu, má hranice. Keď sa dívame do hlbín vesmíru, možno si hovoríme: „Snáď aspoň ten vesmír nemá hraníc!“ A predsa nám Božie Slovo i moderná veda súhlasne tvrdia, že aj tento v úvodzovkách bezhraničný vesmír má hranice v čase i v priestore. „Priestorom“ pre hmotný priestor vesmíru je neobmedzená fantázia Boha Stvoriteľa. A tento hmotný vesmír je len akoby zrnkom prachu a kvapkou rosy pred Nekonečným Bohom.
A vieme veľmi dobre, ako sme až smiešne malí, pred veľkosťou nejakej hory, pred veľkosťou oceánu, čo potom v zrovnaní s našou planétou alebo s veľkosťou slnka. A ako je zasa slnko smiešne malé pred veľkosťou vesmíru. A tento vesmír je až komicky malý pred Bohom. Dá sa vôbec zrovnávať Neobmedzené a Neohraničené Božie bytie s ohraničeným a obmedzeným bytím človeka a vesmíru. Toto poznanie veľkosti Božej môže byť prvým krôčikom na ceste ku kajúcnosti. Aj žalmista sa pýta: „Čo je človek, že na neho pamätáš.” Prvým krokom ku kajúcnosti je poznanie nesmiernej veľkosti Boha Stvoriteľa. „Pane, celý svet je pred tebou sťa prášok na váhe, ako kvapka rosy, čo padá na zem za rána.”
„Ale zmilúvaš sa nad všetkými, veď všetko môžeš“, pretože si Všemohúci, „a prehliadaš hriechy ľudí“ (a zatváraš oči nad ich hriechmi, len) „aby sa kajali.” Druhým krokom kajúcnosti je poznanie Božej veľkodušnosti a milosrdenstva. Boh hoci je taký nesmierne Veľký a Vznešený je aj nesmierne Veľkodušný. Boh je Nekonečne Veľký Duch, teda v pravom slova zmysle Veľkodušný. Zatvára oči nad hriechmi ľudí a chce len to, aby sa človek spamätal, obrátil a žil. Boh nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Boh sa nechová ako pracovníci registru trestov, ktorí zbierajú a zachovávajú záznam o všetkých našich prehreškoch z našej minulosti. Božie zľutovanie pramení z jeho Všemohúcnosti.
„Lebo miluješ všetko, čo je a nepohŕdaš ničím, čo si vytvoril (stvoril), lebo keby si bol niečím pohrdol, nebol by si to stvoril”. Toto je ďalší krok ku kajúcnosti. Boh miluje každého človeka, nikto nieje u neho hodný pohrdnutia. My vieme perfektne vyjadriť pohŕdanie. Avšak pre nebeského Otca je každá bytosť dôležitá. Pravda o Božej Láske ku všetkému čo stvoril vyplýva zo slobodného Božieho rozhodnutia. Boha ku Stvoreniu nikto a nič nenútilo. Prelo jeho motívom mohla byť len a len záľuba. Keby Boh nemal v niekom alebo v niečom záľubu, nebol by problém danú skutočnosť zničiť a vlastne vo svojej vševedúcnosti by ju ani nikdy nestvoril, keby počítal s tým, že ju ráz zničí. Úmysel Boží je všetko a všetkých priviesť k Sebe. Všetkých spasiť. Boh chce spasiť všetkých ľudí.
Peklo nieje uzamknuté z Božej strany. Kľúč od pekla majú stvorenia, ktoré odmietajú Božiu spásu. Boh nikoho v pekle nedrží a po pekle netúži. Jeho postoj ku všetkému je pozitívny. Boh miluje všetko, čo stvoril a nemá v nenávisti nič z toho, čo učinil, veď akoby mohlo niečo existovať, keby to On nechcel.
Kniha Múdrosti hovorí: „A ako by mohlo niečo trvať, keby si Ty nechcel? Alebo ako by sa mohlo zachovať, čo by si Ty nepovolal k bytiu.” To, že ti Boh stále necháva existenciu, je znakom jeho záujmu o teba. Jeho Láska sa prejavuje v tom, že ešte stále trváš. A pretože Božie Slovo je nezrušiteľné, budeš trvať naveky. Keď Boh ráz k tvojej bytosti povedal svoje: „Áno“. On ho nikdy neodvolá. Jeho Slovo je pre teba zárukou večného života. Boh sa človeka nezriekol ani po jeho hriechu.
„Ale Ty sa zľutúvaš nad všetkým (šetríš všetko), lebo je to tvoje, Pane, ktorý miluješ to, čo žije. Tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom.” Všetko je Božie. Nikto z nás nieje svoj vlastný. Sv. Pavol to vyjadruje aj takto: „Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi.“ (Rim 14,7-8) Žiť pre seba sa dá aj keď je to hriech ale umierať pre seba samého je príšerný omyl. Hriech je aj v tom, že sa búrime voči tomuto spravodlivému nároku Boha. Veď Neporušiteľný Boží Duch je základom všetkého, čo je. Máme priamo vo svojej bytosti pečiatku, komu patríme. „Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda.“ Preto Boh všetko šetrí, že sme jeho vlastníctvo. Alebo mu niekto z vás nechce patriť?
„Tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom, a preto pomaly karháš tých, čo pochybia, a tých, čo zhrešia, napomínaš a naprávaš, aby zanechali zlo a verili v teba, Pane.“ Toto Božie karhanie a napomínanie sa uskutočňuje skrze naše svedomie. „Naše svedomie“ ale vôbec nieje naše. Nie je z nás. Je to Božie Veľvyslanectvo v našej duši. Tu Boh posiela svoje námietky i uznania. Je to miesto, kde sa najviac prejavuje Neporušiteľný Boží Duch. Uznajme to a verme v Boha a Pána nad sebou. Pokloňme sa Slovu Božiemu, skrze ktoré a pre ktoré bolo všetko stvorené.
Kajúcnosť to je zrieknutie sa sebavlastnenia. Je to darovanie sa Kristovi. To, že existujeme sami pre seba, bez reálneho vzťahu k Bohu ako k Bohu, vôbec nieje v poriadku. Žitá kajúcnosť to je boj s naším sebectvom. Snaha žiť Božie Slovo. Dať prednosť Božiemu Slovu pred pokušením žiť len pre seba a podlá seba. Žitá kajúcnosť je snaha o čistotu srdca a čisté srdce nás vedie k poznaniu Boha. Kajúcnosť je úsilie o obnovu dýchania našej duše, ako tomu bolo na počiatku v raji, keď Boh i človek dýchali v súlade.
Vyznajme dnes vo svätej omši: „Ježiš je môj Pán.” Môžeme to vysloviť len v Duchu Svatom. Ale Duch Svätý preniká všetko, čo stvoril. Skúsme si zhrnúť Boží postoj ku svetu. Je to láska, ktorá nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Pretože Boh má o nás večný záujem, oplatí sa žiť kajúcnosť, robiť pokánie, lebo ovocím Božej a ľudskej snahy je Spása. Boh chce spasiť všetkých ľudí.