31.12. – siedmy deň oktávy (1 Jn 2,18-21)

V dnešnom čítaní z listu sv. apoštola Jána sme počuli, výzvu: „Je tu posledná hodina”. Posledná hodina je niečo stále aktuálne. Každý deň a každý okamih je pre niekoho poslednou hodinou. Čas je Božou milosťou. V ňom môže človek rásť v múdrosti a v milosti pred Bohom i ľuďmi. Čas môžeme naplniť dobrom, ale aj premárniť. Ako môžeme premárniť čas? Všetok čas, v ktorom sme neexistovali v milosti Božej, je prázdny. Všetok čas, v ktorom sme nemilovali Boha a ľudí je prázdny. Prázdny je čas, keď sme neexistovali pre Boha, keď sme neboli zjednotení s Ním a neplnili jeho vôľu.

Každí si dnes sám za seba má položiť otázku: „Ako som využil svoj čas? Bola v ňom prevaha sebectva, alebo som sa snažil žiť pre druhých?“ Len ten čas má cenu, ktorý sme prežili v milosti Božej. Prázdny, nenaplnený čas bude na nás žalovať. Čas sebeckých pitiek, fetovania a drogovania je nenaplnený. Boh ako dobrý hospodár sa ma opýta: „Čo si urobil s časom, ktorý som Ti daroval?” Čo mu odpoviem?

Spolu s vami sa chcem teraz zamyslieť nad tým, čo by sa dialo, keby sme sa dozvedeli, že je tu posledná hodina? Ako by sme reagovali na stručný oznam v rozhlase: „je tu posledná hodina”. Dajme tomu, žeby sa k zemi blížila nejaká kométa a hrozila by zrážka a zničenie všetkého živého na zemi. Skúsme sa do tohoto vžiť a pýtať sa samých seba: „Čo by som robil?” Skúsme si trošku nad touto otázkou a nad odpoveďou na ňu pomeditovať.

Možno by sa zrazu pred spovednicou objavila obrovská šóra ľudí, ktorú by som pri najlepšej vôli nemohol individuálne vyspovedať? Čo teraz? Máme len hodinu času. Najmúdrejšie by bolo asi kľaknúť si tu k Bohostánku a prosiť: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!” Čo veľkého a radikálneho môže človek zmeniť za hodinu vo svojom živote. Aj v duchovnom živote platí zákon zotrvačnosti. „Ako si ustelieš, tak budeš spať!” alebo „Strom padá na tú stranu, kde sa celý život nakláňal!“ Človek umiera presne tak ako celý život žil.

A predsa mi napadá, čo by bolo asi dobré urobiť. Urobil by som to, čo Kristus na kríži: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.” Týmto úkonom by som obnovil krst. Hoci som slabý a hriešny, chcem patriť Bohu. Chcem byť Božím vlastníctvom, lebo je lepšie padnúť do rúk Živého Boha ako sa dostať do pazúrov Satana. Toto by bol môj testament. Inšie by som už asi ani nestihol.

A potom by som zostal s pokojom pred svätostánkom očakávať príchod P. Ježiša. Nie preto, žeby som si veril, ale preto, že verím v jeho dobrotu a jeho dielo Spásy. Za roky, ktoré som prežil, som sa presvedčil, že nie som ani dobrý ako som si kedysi namýšľal. Ale zároveň som sa presvedčil, že Boh je nekonečne lepší ako som si myslel. Prestal som svoju vieru stavať na sebe a postavil som ju na Bohu. Prijal som Ježiša a jemu sa ustavične odovzdávam a tak je moja spravodlivosť v ňom. On je mojou spravodlivosťou a cítim, žeby som napriek svojej hriešnosti, s pokojom, ktorý vo svojom srdci prežívam, očakával príchod Pána.

Rozmýšľam, čo by som ešte asi v poslednej hodine robil. Začal by som spolu s vami sláviť svätú omšu, ako prejav vďaky Bohu za všetko. A v nej by som chcel sebe i vám pripomenúť veľkosť Božej lásky, znovu obnoviť zmluvu s Bohom, skrze prijatie jeho Tela a Krvi. A držal by som sa Pána Ježiša ako kliešť. A nepustil by som sa ho. A predsa by som sa aj tešil. Očakával by som splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista.” Tešil by som sa na chvíľu, keď budem definitívne vyslobodený spod moci diabla a pričlenený ku Kristovi.

Je tu posledná hodina. Blíži sa ku mne Večné Svetlo, Svetlo Božej Pravdy a ja zrazu vidím, koľko zbytočných vecí obkolesovalo môj život. Koľko veci, na ktoré sa mi v jeho blízkosti bude zle pozerať. Len jedno je dôležité láska a obeta. Často na toto myslite a uvidíte, že budete upúšťať od mnohých zbytočných a škodlivých vecí. Keď sa k niečomu odhodlávate, vždy sa pýtajte: „Ako mi táto vec osoží v poslednej hodine”.

Ak chceme v poslednej hodine stáť pokojne, musíme svoj čas venovať Bohu, aby On mohol nám venovať večnosť Ale ak prežívam svoj čas tak, že len veľmi nerád dávam z neho Pánu Bohu, ako môžem čakať, že mi Boh dá večnosť. Ježiš je Pán časov, ak ho dôverne poznám, nemusím sa báť. To čo cítiš, žeby si mal v tej chvíli urobiť, to rob už teraz a budeš žiť skutočne plnohodnotným životom.

Modlitba: „Pane Ježišu, je tu posledná hodina, pretože každá hodina môže byť posledná. Pane Ježišu chceme byť s Tebou. A ak nám dáš ešte milosť Nového roku, pomôž nám do neho nakresliť obraz Tvojej Lásky. Amen!”