Sv. Pavol hlása vzájomnú poddanosť medzi tými, ktorých môžeme označiť ako členov božej rodiny. „Bratia, buďte si navzájom poddaní z bázne voči Kristovi.“ Základnou požiadavkou je vzájomná poddanosť a to nielen v rodine, ale aj v cirkvi. Nemáme sa jeden nad druhého povyšovať, ale byť si vzájomne poddaní a to z bázne voči Kristovi. Pomyslime si v tej chvíli na Ježiša pri poslednej večeri, ktorý apoštolom umýval nohy a tak zjavil Božiu poníženosť a poddanosť. Alebo na jeho poslušnosť, o ktorej čítame, že bol poslušný až na smrť, až na smrť na kríži.
„Máme si byť teda navzájom poddaný a to: „Žena svojmu mužovi ako samému Pánovi. Lebo muž je hlavou ženy, ako Kristus je hlavou Cirkvi: On Spasiteľ svojho tela. A ako je cirkev poddaná Kristovi, tak má byť žena poddaná mužovi vo všetkom.“ Toto čítanie možno vyvolá znepokojenie u niektorých žien a bude sa im zdať ako hlásanie nereálnych požiadaviek. Možno sa niektorá žena zachveje, keď si spomenie, čo všetko si muži od svojich žien vyžadujú. Niektorým mužom ostane v pamäti len to: „…tak má byť žena poddaná mužovi vo všetkom.“ Musíme si však uvedomovať, že tieto slová Pavlovho listu nie sú adresované pohanom, či už starovekým alebo dnešným, ale kresťanom. A kresťanom môžeme nazvať len toho, pre ktorého je Kristus aj Pánom aj vzorom. Skrytý význam prečítaného je: A tak ako Kristus je Spasiteľom svojho teľa, tak aj kresťanský muž má byť spasiteľom svojej ženy. Má svojej žene pomáhať.
V ďalšej časti listu nám sv. Pavol ukazuje ako to má v praxi v kresťanskom manželstve vyzerať. „Muži, milujte svoju ženu, ako Kristus miluje Cirkev“. A ako miluje Kristus svoju Cirkev: „On seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si pripravil Cirkev slávnu, bez poškvrny, vrásky a akejkoľvek inej chyby – svätú ,a nepoškvrnenú.“ Máme tu akúsi kozmetiku podľa sv. Pavla. Hovorí ako zabrániť tomu, aby sa ženám objavovali vrásky. Vrásky nie sú pekne a sú znakom starnutia a vyčerpanosti. Jedine muž, ktorý miluje svoju ženu až po sebazmarenie, je schopný vyhladiť z jej tváre akékoľvek počínajúce vrásky. Kristus je vzorom skutočného muža, lebo „On seba samého vydal až na smrť“. K tomuto je pozvaný každý muž. Žiadna žena nebude protestovať proti poddanosti takémuto mužovi, ktorý sa chce za ňu obetovať.
Ďalší dôvod lásky voči manželke naznačuje sv. Pavol o kúsok ďalej: „Preto má muž svoju ženu milovať tak ako vlastné telo. Kto miluje svoju ženu, miluje seba samého. Lebo ešte nikto nemal v nenávisti svoje telo, ale každý si ho živí a opatruje, ako Kristus Cirkev, pretože my sme údy jeho tela.“ Vzťah ku vlastnej žene má byť podobný vzťahu k vlastnému telu. Na tejto dobrote voči sebe samému, ktorá je a má byť každému normálnemu človeku prirodzená, má mať podiel celá rodina. Existujú viaceré chybné postoje voči sebe samému. Buď sa milujeme sebecký a bezohladne voči Bohu i voči blížnemu, alebo sa nenávidíme a neprijímame. Obidva tieto postoje sú hriešne a pomýlené. Človek musí nájsť správnu mieru lásky k sebe, aby dokázal milovať druhého.
Sv. Pavol na záver opakuje posolstvo knihy Genezis, na ktoré sa často zabúda: „Preto muž opustí otca i matku a prilipne ku svojej manželke a budú dvaja jedným telom.“ Muž a žena v manželstve vytvárajú čosi nové, čo má prednosť pred detinským vzťahom k rodičom. Nechcem tým tvrdiť, že človek, ktorý vstúpi do manželstva, je oslobodený od záväzkov voči rodičom. Plnenie záväzkov voči rodičom je tak isto Božím príkazom. Skôr sa nám chce povedať, že každá rodina je tak posvätná, že ani rodičia nemajú právo ju rozbíjať, snáď okrem prípadu, keby to bol hriešny zväzok a nie kresťanské manželstvo založené na Kristovi.
Sv. Pavol dokončuje: „Toto tajomstvo je veľké. Hovorím to vzhľadom na Krista a Cirkev.“ Manželstvo je tajomstvo, ktoré sa odhalí až vo vzťahu človeka k Bohu.
P. Aleš Opatrný hovorí k dnešnému čítaniu tieto slová: „Ak sa nám zdajú prehnané verše, kde Pavol hovorí o podrobenosti ženy o čo „prehnanejšie“ by sa nám mali zdať verše, v ktorých Pavol hovorí o seba obetujúcej láske muža. Kto z mužov miluje svoju ženu tak obetavo, láskou až po smrť dávajúcou, ako miluje Kristus cirkev? Toto je omnoho väčšia požiadavka kladená na muža.
Dnešný svet nám chce nahovoriť, že sex je len formou nezáväznej zábavy a to nie je pravda. Sex je a má byť totiž telesným vyjadrením toho, čo sa najprv odohráva v duchu človeka. Nemá byť výbuchom nezriadenej žiadostivosti, ale prijatím celého človeka najprv duchovne v snahe porozumieť mu a potom i telesne a to sa zodpovedne uskutočňuje len v trvalom manželskom zväzku, ktorý je otvorený prijatiu potomstva.
Školou lásky pre muža i pre ženu je Kristov kríž. Niekedy skutočne milovať svoju manželku môže znamenať i to, že sa muž zriekne telesného milovania, keď jeho manželka je unavená alebo chorá a je to pre ňu problém. Vyprosujme si Ducha svätého, Ducha lásky, ktorý sa najvýraznejšie zjavil v našom Ukrižovanom Pánovi.