Apoštol Pavol nám v liste Efezanom vykresľuje situáciu, do ktorej sa dostáva každý človek po svojom obrátení ku Kristovi. Objaví sa množstvo problémov. Na jednej strane pozoruje hlboký pokoj, ktorý pramení z odovzdanosti nášho života Bohu, ale na úrovni telesnej a psychickej prichádzajú rôzne pokušenia zvnútra aj z vonku, fyzické i psychické trápenie. Človek začína mať pocit, že sa ocitol uprostred veľkého bojiska, kde sa bojuje na život a na smrť. A nevie ako sa brániť. Zisťuje, že jeho nepriatelia nie sú predovšetkým nejakí ľudia. Kresťanská tradícia hovorí o troch nepriateľoch a to o svete, o tele a o diablovi.
Sv. Pavol nás vyzýva: „Hľadajte svoju silu v Pánovi, v jeho všemohúcnosti..“ Náš zápas je boj Krista v nás a za nás. Keď si všímame akúkoľvek formu biologického života, objavujeme v ňom akúsi vitalitu, spontánnosť, deje sa to bez vôle toho, kto žije. Rastieme bez toho, či chceme, alebo nechceme. Podobne je to aj s naším dychom a tepom. Fungujú nezávisle od nás a predsa pre nás a pre naše dobro. Pred prvotným hriechom mala podobnú kvalitu života aj ľudská duša. Rástla do svojej dokonalosti, do podobnosti s Bohom. Dýchala z Boha, bola ustavične napájaná Božím Duchom a žila z Božieho Slova. Podstata prvotného hriechu je v tom, že človek chcel byť sám sebe pánom. Vzal si svoj život do vlastných rúk. Naša Spása spočíva v obnove Života z Boha v nás. Tým Životom v nás, tým Božím semenom je Vtelené Božie Slovo, Ježiš Kristus. Celá naša bojaschopnosť závisí od prijatia Krista. Toto prijatie Krista sv. Pavol vyjadruje formou oblečenia Božej výzbroje, alebo na iných miestach hovorí priamo, že si máme obliecť Krista.
„Oblečte sa do plnej výzbroje Božej, aby ste mohli čeliť diablovým nástrahám. Vedieme predsa zápas nie proti nejakej obyčajnej ľudskej moci, ale proti kniežatám a mocnostiam, proti tým, ktorí majú svoju ríšu tmy v tomto svete, proti zlým duchom v ovzduší. Preto vezmite na seba plnú Božiu výzbroj.“ Náš každodenný problém spočíva v tom, držať túto výzbroj na sebe, opravovať poškodené časti. „Len tak budete môcť odolať, až bude zle, všetko prekonať a obstáť.“
„Stojte teda pevne, opásaní okolo bedier (životom podľa) pravdy (Bedrá si opásajte Pravdou)“ – Opasok je veľmi dôležitou súčasťou výzbroje, až natoľko, že keby sa nám podarilo nepriateľskej armáde vytiahnuť opasky z nohavíc, tak by možno kapitulovala. Práve na opasku visí ostatná výzbroj. My sa máme opásať Pravdou. Je to výzva, aby sme svoj duchovný život budovali na pravde. V najužšom význame je Pravdou sám Ježiš. Ide teda o dôverne poznanie Krista.
„oblečení pancierom spravodlivosti, (Ako brnenie si oblečte spravodlivosť)“ – Spravodlivý život je dobrou ochranou. Koľko kňazov zrádza len preto, že ich život nie je spravodlivý. Dá sa niečo proti nim vytiahnuť, niekedy je to vec dávno minulá, inokedy je to aktuálny hriech. Akú pohodu v zápase má človek, ktorý má čisté svedomie.
„obutí odhodlanosťou, akú dáva evanjelium pokoja. (A obujte si pohotovosť hlásať evanjelium pokoja)“. Ako dôležitá je kvalitná obuv, vie povedať každý vojak, ktorý si po cvičení ošetruje pľuzgiere na nohách. Kristus nám ponúka dobrú obuv. „Pohotovosť hlásať evanjelium pokoja“. Obuv nám umožňuje chodiť aj po drsnom teréne, ísť k iným, vyjsť zo seba k blížnemu. Našou obuvou je pohotovosť hlásať evanjelium. Byť úplne preniknutý Božím zámerom, neprinášať medzi ľudí svoje kráľovstvo, ale Božie. Máme žiť v permanentnej ochote hlásať evanjelium pokoja. Hovorí sa: „Čo na srdci, to na jazyku.“ Kristov učeník, ktorý má v srdci Krista, by mal celkom zákonite a spontánne skončiť vo veci evanjelia. Evanjelizovať znamená svedčiť o tom, čo pre mňa Kristus znamená.
„Vždy sa hneď chráňte vierou ako štítom. Tak budete môcť uhasiť všetky ohnivé strely zlého (ducha) (Neustále držte v rukách štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy toho Zlého).“ Tento štít viery je založený na istote Božieho Slova. Diabol nás vždy pokúša k inému životnému štýlu ako zjavuje Božie Slovo, preto mu môžeme a máme oponovať Božím Slovom. Kryť sa Božím Slovom ako štítom. Podobne ako Kristus, ktorý nám ukazuje vzor zápasu so Zlým. Keď ho diabol trikrát pokúša, trikrát sa bráni Božím Slovom. Vierou prijaté Slovo je naším štítom a hlásané Slovo je zase mečom.
„Vezmite (tiež) prilbu spásy…“ Helma chráni hlavu a hlava je základom nášho premýšľania a potom z neho vyplývajúcej činnosti. Keď dostaneme po hlave, stratíme vládu nad celým telom. Touto prilbou je nádej na spásu. Sv. Pavol na inom mieste hovorí, že v nádeji sme už spasení. Aby sme sa vôbec pustili do tohto ťažkého zápasu a rozišli sa s týmto svetom a diablom, musíme mať istotu v tom, že budeme prijatí v Božom Svete. Len za cenu večnej radosti sa nám oplatí zriecť sa pozemských radostí.
Bez podobnej nádeje by bol celý boj prinajmenšom hlúpy. Potom by platilo, to čo hovorí príslovie: „Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche.“ Naša viera ide presne opačne ako toto príslovie. Púšťa vrabce z hrsti, aby mohla chytiť holuba na streche. Našou prilbou je nádej na Spásu. Naša nádej je založená na úžasnom Božom skutku, ktorým je Vzkriesenie Božieho Syna: „Velebený buď Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, lebo nám zo svojho veľkého milosrdenstva dal vzkriesením Ježiša Krista nanovo sa narodiť k živej nádeji.“ (1 Pt 1,3) ) Naša nádej je živou skutočnosťou, ona rastie.
„a meč Ducha, to je slovo Božie.“ Doteraz sme sa zaoberali obranou. Ukazovali sme si ako sa uchovať nepoškvrnený od tohto sveta, ale vieme, že Kristus chce, aby sme tiež útočili. Tou útočnou zbraňou je Božie Slovo, ktoré je ostrejšie ako dvojsečný meč. Božie Slovo nás učí Božej taktike, ale zároveň je našou zbraňou. Existujú staré a osvedčené techniky využitia Božieho Slova v zápase so Zlým. Proti určitému pokušeniu zvoliť konkrétny výrok a opakovať si ho, kým v nás neprevládne.
Na konci tohto oddielu z listu Efezským je výzva na modlitbu: „V každý čas sa v Duchu Svätom modlite a proste, bdejte na modlitbách a vytrvalo sa prihovárajte za všetkých bratov i za mňa, aby mi bolo dané pravé slovo, keď hovorím, aby som bez okolkov zvestoval tajomné pravdy evanjelia – som jeho hlásateľom v putách! – a aby som hovoril neohrozene, ako je mojou povinnosťou.“
Ak by sme chceli zostať pri obraze boja, mohli by sme povedať, že modlitba má podobné poslanie ako spojári. Nevieme si ani predstaviť modernú armádu bez stáleho spojenia so štábom. Avšak naše veliteľstvo je v nebi. A ako viete z takej výšky je všetko lepšie vidieť. Boh aj boží anjeli vidia lepšie ako my, kde hrozí nebezpečenstvo. Preto je potrebné pred každým zápasom sa s nimi v modlitbe spojiť. Väčšinou sa modlíme ráno, na obed a večer. Ale skúste uvažovať, ako by to vyzeralo na bojisku, keby spojári fungovali len ráno, na poludnie a večer. Požiadavka evanjelia je modliť sa neustále.
My môžeme zo všetkých svojich myšlienok urobiť modlitbu. Nemyslieť monologických ale dialogický. Boh je stála prítomnosť a pozornosť voči nám. Všetky svoje myšlienky môžeme k nemu obracať, dokonca všetky svoje starosti máme uvaliť naň. (porov. 1 Pt 5,7) Ak nedokážeme stále aktuálne myslieť na Boha, snažme sa aspoň o to, aby sme žili ustavične v stave milosti posväcujúcej.