„Bratia, Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.“ Ježiš sa prihovára za nás, ale prihovára sa za nás aj Duch Svätý. My naozaj nevieme ako a za čo sa máme modliť. My sa jednoducho nevieme K Bohu správne chovať, lebo správny postoj a vzťah k Bohu je Duch Svätý. Dokiaľ ho nevlastníme v plnosti, nevieme sa chovať primerane. Preto On sám všetko rieši. Naša modlitba je vtedy silná a úžasná, keď sa spojí s týmto vzdychaním Ducha Svätého.
„Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobre; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo, ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanu podobnými obrazu jeho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi.“ Všetko sa obracia k dobrému tým, ktorí milujú Boha. Ako milujeme Boha? Tak, že poslúchame jeho prikázania. Je tu akési všeobecné Božie predurčenie ku spáse. Je tu však aj Božie predpoznanie o tom, kto uskutoční toto svoje predurčenie. A teda tých, ktorých Boh takto predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna. Boh dokáže predpoznať aj slobodné rozhodnutie človeka.
„A tých, ktorých predurčil, aj povolal a povolaných aj ospravedlnil; a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil.” Kto sú tí, predurčení, predpoznaní, ospravedlnení. Sú to tí, ktorí milujú Boha, veria Bohu, poslúchajú Ho, pretože len z veriaceho stvorenia môže mať Stvoriteľ radosť. Neposlušné a neveriace stvorenie speje ku svojej skaze. Vidíme to v dejinách nášho sveta. Hodnotu v Božích očiach má len ten, kto verí a poslúcha. Ak neveríme Bohu, vyprosujme si tento dar. Lebo len skrze vieru sa môžeme páčiť Bohu.