Ekumenický český preklad berúc ohľad na chápanie sv. Pavla, prekladá túto partiu trochu výstižnejšie. Prečítam časť textu 8. kapitoly z listu Rimanom z ekumenického prekladu: „A tak, bratia, sme dlžní, ale nie sami sebe, aby sme museli žiť podľa svojej vôle.“ Človek je dĺžny, ale nie sám sebe. Sme dĺžni svojmu Stvoriteľovi. Sme mu dĺžni vďačnosť a lásku. Láska je poslušnosť jeho vôli. A silou Lásky budeme premenení v toho, koho milujeme.
„Veď, ak žijete podľa svojej vôle, spejete ku smrti; ak však mocou Ducha usmrcujete hriešne činy, budete žiť.“ Svoju vôľu mám umŕtvovať vôľou Ducha Božieho. Od okamihu prijatia Krista sme bytosti, ktoré majú v sebe dve vôle. Svoju vlastnú, naklonenú k sebectvu a k hriechu, a vôľu Božieho Ducha, ktorá nás vedie k životu. Ak žijeme podľa svojej vôle, spejeme ku smrti; ak však mocou Ducha usmrcujeme hriešne činy, budeme žiť. V každej chvíli sa musíme rozhodovať medzi svojou zvrátenou volou a vôľou Božieho Ducha, ktorý v nás prebýva. Máme v sebe akýsi hriešny povrch, z ktorého sme zvyknutý hriešne reagovať, ale máme v sebe aj hlbinu dobra, z ktorej sa musíme učiť reagovať. Ak siahneme do tejto hĺbky, je naša reakcia správna. Ak umŕtvujeme svoju vôľu, budeme žiť.
„Ti, ktorí sa dajú viesť Duchom Božím, sú synovia Boží.“ Sv. Ján evanjelista hovorí o Ježišovi, že tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi. Toto je zárodok nášho posvätenia a premenenia. Ak chceme rásť z detí do podoby Božieho Syna, musíme sa nechať viesť a premieňať Božím Duchom. Duch Svätý nás napĺňa vždy vtedy, keď dáme prednosť Božiemu Slovu pred vlastnou chytrosťou a robíme tak kroky viery. Duch Svätý nás stále viac preniká, ak konáme to, čo chce od nás Boh. Každý dobrý skutok vykonaný z lásky ku Kristovi vedie k väčšej plnosti Ducha Svätého. Duch Svätý je Bytostné a Podstatné Dobro.
„Neprijali ste predsa Ducha otroctva, aby ste opäť prepadli strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče!“ Jedným z podstatných znakov prítomnosti Ducha Svätého v nás je i to, že mizne otrocký strach z Boha a začíname prežívať a tešiť sa z Božieho Otcovstva. Objavuje sa v nás poznanie Boha, ktoré nás vedie k úctivej bázni a láske k Bohu.
„Tak Boží Duch dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.“ Človek potrebuje zažiť v najhlbšej úrovni svojho ducha toto svedectvo, ktoré vydáva nám samým Boží Duch. Boží Duch nám dosvedčuje, že sme Božie deti, že máme účasť na tej istej prirodzenosti ako Boh Otec a Boží Syn. Skrze Ducha Svätého sa aj my stávame Vtelením Božieho Slova, Zjavením Božej Lásky v tomto svete.
„A ak sme deti, teda i dediči – dediči Boží, spoludediči Kristovi; ak trpíme spolu s ním, budeme spolu s ním účastni Božej slávy.“ Kristus je z Božej milosti dedičom budúceho sveta a ak máme s ním účasť na rovnakej prirodzenosti Lásky, tak sme spoludediči budúceho sveta. Ak žijeme podľa Ducha sme Boží Synovia s právom na dedičstvo neba. Nemáme sa chovať voči Bohu ako otroci, ale ako deti. Budúci svet Božích Synov a Dcér, s celou oslávenou prírodou a kozmom, patrí nám. Jedným negatívnym znamením toho, že ideme dobre je aj to, že spolu s Kristom a pre Krista trpíme v tomto svete. Ak spolu s ním trpíme, budeme mať spolu s ním aj účasť na Božej Sláve. A Božou Slávou je Duch Svätý, ktorý je tým najúžasnejším Darom. V ňom sa nám dostáva ocenenie, uznanie a uctenie zo strany Boha. Tak ako v tomto svete dýchame vzduch a žijeme z neho, tak v budúcom svete bude všetko prenikať Boží Duch a my i celá príroda budeme z neho žiť.