Je to veľmi dôležitý problém a otázka v dejinách Cirkvi: „Cirkev a Izrael”. Veľmi často v dejinách cirkev nezaujímala Biblický postoj voči tomuto národu. Veľmi výstižne to napísal Vladimír Solovjov: „Vzájomné vzťahy židovstva a kresťanstva v priebehu mnohých vekov ich spolužitia vykazujú jednu pozoruhodnú okolnosť. Židia vždy a všade pozerali na kresťanstvo a správali sa k nemu v súlade s predpismi svojho náboženstva, podľa svojej viery a podľa svojho zákona. Židia sa k nám chovali vždy po židovský; avšak my, kresťania, sme sa naproti tomu doteraz nenaučili správať sa k židovstvu po kresťansky.“
Pozrime sa, čo to znamená kresťanský postoj voči židom. Započúvajme sa do listu sv. Pavla Rimanom: „Pýtam sa: Vari Boh odvrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita, Abrahámov potomok z Benjamínovho kmeňa. Boh neodvrhol svoj ľud, ktorý predpoznal. A teraz sa pýtam: Vari sa tak potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich pád sa stal spásou pre pohanov, aby potom na nich žiarlili. Lenže ak je ich pád pre svet bohatstvom a ich úpadok bohatstvom pre pohanov, o koľko viac ich plnosť?! Nechcem, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo a boli múdri sami pre seba, že na časť Izraela zaľahla slepota dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov, a tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané: „Zo Siona príde vysloboditeľ a odvráti od Jakuba bezbožnosť: A to bude tvoja zmluva s nimi, keď odstránim ich hriechy.” Vzhľadom na evanjelium sú nepriateľmi kvôli vám, ale vzhľadom na vyvolenie sú milovaní kvôli otcom. Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné.”?!
Vladimír Solovjov ďalej hovorí: „Verím v budúce zjednotenie domu Izraelovho s pravoslávnym a katolíckym kresťanstvom na spoločnej teokratickej pôde.” Ďalej uvádza zhrnutie prednášky, ktorú mal v r. 1884 preosvietený Nikanor, biskup cherzonsky a odeský. Hovoril v nej o najužšom príbuzenstve medzi náboženstvami SZ a NZ. Hlavnou myšlienkou tohoto prekrásneho prejavu bolo spojenie židovstva s kresťanstvom, nie však na pôde indiferentizmu alebo nejakých abstraktných princípov, lež na reálnej pôde duchovnej a prirodzenej príbuznosti a pozitívnych náboženských záujmov. Máme byť za jedno so židmi, nevzdávajúc sa kresťanstva, nie navzdory kresťanstvu, lež v merne a mocou kresťanstva, a židia majú byť zajedno s nami nie proti židovstvu, lež v mene a mocou pravého židovstva. Preto sme oddelení od židov, že nie sme ešte naplno kresťanmi, a oni od nás sa preto dištancujú, že nie sú naplno židmi. Lebo plnosť kresťanstva zahrnuje v sebe aj židov, a plnosť židovstva je kresťanstvo.“
Skutočne sa zvlášť v našej dobe napĺňajú proroctvá vyslovené sv. Pavlom. Priamo v Izraeli vznikajú komunity tak zvaných mesiánskych Židov, ktorí svojou vlastnou cestou, nezávisle od kresťanských cirkví, objavujú v Kristovi Pána a Spasiteľa. Často sa tak deje cez osobné stretnutie s Ježišom. Modlite sa za tento národ. Ak oni uveria, bude to znovu ako na počiatku cirkvi. Znovu sa objavia kresťania ochotní pre Ježiša žiť i zomierať, ako apoštol Pavol. Od tohto národa sme prevzali sväté knihy, z neho podľa tela pochádza aj Ježiš, ktorý je požehnaný Boh naveky. Amen!