Evanjelium, ktoré sme počuli, opisuje príbeh uzdravenia slepého žobráka Bartimeja. Hovorí, že keď Ježiš spolu so svojimi učeníkmi a veľkým zástupom odchádzal z Jericha, Bartimej sedel pri ceste a žobral. Vo svojej nemohúcnosti nedokázal nič iné robiť. Keď sa dozvedel, že ide okolo Ježiš, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ľudia, ktorí zbožne počúvali Ježiša, ho okrikovali, aby mlčal, ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Slepec kričal ako zranený, ako človek, ktorému sa ublížilo. Cítil, že niekde vedľa neho ide Ten, ktorý dokáže dať veci jeho života do poriadku a preto kričal. Svojím krikom vyrušoval tých, ktorí zabudli, že by mali takisto k Bohu volať o milosť a vo svojich modlitbách na Boha kričať, nie preto, že by Boh urobil azda niečo zlé, ale preto, že bez Božej pomoci nás diabol umorí a zničí.
Bartimej už predtým počul o Ježišovi a túžil sa stretnúť s ním a predostrieť mu svoj veľký životný problém. Na rozdiel od iných, nedokázal sa dostať na miesto, kde bol Ježiš, lebo Ježiš nemal trvalé bydlisko, na ktorom by sa zdržoval. V dnešnom evanjeliu sám Ježiš ide okolo neho, preto začal volať o pomoc. Niečo iné je vedieť o Ježišovi z počutia a niečo iné je poznať ho zblízka ako svojho Spasiteľa. Viera je z počutia Božieho Slova, ale Láska je ovocím stretnutia s Kristom. Väčšina z nás pozná Ježiša len z počutia. Preto máme právo a povinnosť zapojiť sa do tejto modlitby slepca, aby naša viera prerástla v poznanie a poznanie v lásku. On svoju modlitbu zhrnul do jednej vety, do jednej prosby, ktorú nahlas vyslovoval a vykrikoval: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Jeho krik je krikom k Živému Bohu. A Boh počuje, keď k nemu voláme.
Tieto opakované výkriky majú moc očistiť ľudskú dušu a pripraviť ju na videnie Krista. Istý duchovný učiteľ hovorí o tejto modlitbe: „Viem, že pre mnohých duchovných a múdrych filozofov, ktorý všade hľadajú svoju veľkosť a činnosť, ktorá sa zdá pre rozum a pýchu vznešenou, jednoduché ale časté ústne cvičenie v modlitbe sa môže zdať bezvýznamné, zbytočné, ba dokonca smiešne. Ale títo nešťastníci sa mýlia a zabúdajú na učenie Ježiša Krista: „Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Vari potrebujeme veľké vzdelanie, vedu, učenosť, aby sme z úprimného srdca povedali: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Či sám Božský Spasiteľ nepočul túto modlitbu? Vari sa touto krátkou modlitbou nedosiahli zázračne veci? Kresťanská duša maj odvahu a neprestávaj vzývať meno Pánovo, aj keby to vzývanie vychádzalo z roztržitého srdca. Vytrvaj, nedaj sa umlčať a neboj sa. Tvoja modlitba sa častým opakovaním očistí sama od seba.“
Pán Ježiš si nepočína ako si často počíname my. Netvári sa, že slepého nevidí a nepočuje. Boh vidí i počuje. Ježiš je Život. V ňom sa ukrýva absolútna vitalita a zdravie. On je nielen Život, ale aj Vzkriesenie a to je obnova všetkého, čo je choré a dokonca i toho, čo zahynulo. Slepý videl vierou lepšie ako farizeji, kto je Ježiš. Keď sa ho Ježiš priamo opýtal, čo od Neho očakáva, odpovedal: „Aby som videl!“ Možno, keby na jeho mieste stal slepec odchovaný našou kresťanskou kultúrou, zmenšil by svoje očakávanie na prosbu, aby mu Ježiš poslal nejakého spoľahlivého učeníka, ktorý by mu v jeho slepote pomáhal a s pocitom trpkosti voči Bohu by ďalej chodil do kostola spolu so svojím sprievodcom. Ale Bartimej bol Žid a ešte k tomu žobrák a vedel, čo od koho môže očakávať, a preto neumenšoval svoju prosbu. Neprestal prosiť, dokiaľ nedosiahol vyslyšanie. Kresťania majú právo ustavične vzývať meno Pána a Boha.
Kresťania žijúci na východe vyvodili z tejto krátkej ale vytrvalej a úspešnej modlitby nový spôsob modlitby, ktorá sa nazýva modlitba Ježišova, alebo modlitba k Ježišovi. Modlitba Ježišova spočíva vo vytrvalom opakovaní tej jednoduchej prosby, ktorú nachádzame v dnešnom čítaní, po prípade iného jednoduchého výroku. Napr.: „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ Najčastejšia formulácia, ktorá sa tradovala v medzi duchovnými na Sinaji, v Sýrii a na hore Athos je vzývanie: „Ježišu Kriste, Syn Boží a Pán, zmiluj sa nad nami hriešnymi!” Spája kristologický hymnus svätého Pavla (Flp 2,6-11) s prosbou mýtnika a slepých žobrákov. Prostredníctvom tejto modlitby sa srdce naladí na ľudskú biedu i na milosrdenstvo Spasiteľa. Vzývanie Ježišovho mena je najjednoduchšou cestou ustavičnej modlitby. Ak ju často opakujú pokorné a pozorné srdcia, nerozplývajú sa pritom v mnohovravnosti, ale zachovávajú slovo v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou, prinášajú úrodu. Taká modlitba je možná v každom čase, lebo nevyžaduje pozornosť intelektu. Jediným jej zaujatím je milovať Boha a to oživuje a premieňa každý skutok na čin Ježiša Krista.
Nie je dôležité sústrediť sa na jednotlivé slová modlitby, ale na Božiu prítomnosť, na spoločenstvo s Ježišom. Princípom modlitby je opakované vzývanie Ježišovho mena (porov. Jn 14,13-14; 16,23-24), ponorenie sa do neho. Tak Ježiš postupne môže preniknúť srdce a celého človeka. (1 Jn 4,15) V nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, v ktorom by sme mali byť spasení. (Sk 4,12) Časom sa modlitba usídli v srdci človeka, stane sa neoddeliteľnou súčasťou osoby, a ak Boh dá, raz možno aj modlitbou ustavičnou. Ježišova modlitba je najjednoduchšou a účinnou zbraňou proti pokušeniam a stresu. Nemôžeme zo svojho vnútra vypudiť všetky myšlienky, predstavy a trápenia, no môžeme svoju myseľ a srdce opakovaním modlitby nasmerovať na Krista a všetko ostatné vtedy musí ustúpiť. Táto krátka modlitba v sebe obsahuje celú pravdu evanjelia. Najprv vyznávame, že Ježiš Kristus je Pán a chválime ho ako pravého Boha. V druhej časti uznávame svoju hriešnosť a prosíme o odpustenie, čím zároveň vyznávame vieru v milosrdenstvo a Všemohúcnosť Boha.
Sv. Gregor Nazianský (326-390) nám zanechal tieto myšlienky o Ježišovej modlitbe: „Ustavične ži v modlitbe a vždy ďakuj Bohu za všetko, čokoľvek sa s tebou deje. Nech tvoj rozum neprestane myslieť na Boha a jazyk sa chráni od hriechu. Niečo iné je láska k múdrosti, a iné je pamätanie na Boha. Pamätať na Boha je nutnejšie ako dýchanie a ak sa možno tak vyjadriť, okrem toho ani nemáme nič iné robiť, len rozjímať dňom i nocou, večer, ráno i napoludnie rozjímať a vzdychať a velebiť Pána v každom čase, ležiac i stojac či kráčajúc po ceste (Dt 6,7) a aj pri práci pamätať na Boha a týmto pamätaním rásť v čistote.“
„Všetko víťazstvo spočíva v úplnom vyhnaní každej hriešnej myšlienky a všetkých hlúpych spomienok Ježišovou modlitbou. Základom tohto asketického hrdinstva je jednoduchý, psychologický fakt, že náš rozum, keď sa obráti k božskému rozumu, nemôže byť zamestnaný žiadnou myšlienkou a vzďaľuje sa od každého poznania i zmyslových či myšlienkových obrazov.“
„Mlčanie je zastavenie rozumu a sveta, zabudnutie na nižšie, tajomné poznanie vyššieho, odloženie myšlienok – to je pravá činnosť.“
„Tvoj pokoj spočíva v záchrane pred vášňami. Božstvo, vo svojom bytí nedostupné človeku, robí sa prístupným vo svojich skutkoch alebo energiách a človek akoby vchádza do Božieho pokoja, čo jasne vidieť v Premenení na Tábore.“