3. Veľkonočný pondelok – (Jn 6,22-29)

Dve udalosti predchádzali bezprostredne pred prísľubom Eucharistie. Prvou udalosťou je „Zázračné rozmnoženie chleba“. Je to zázrak, ktorý snáď najviac oslovil Ježišových súčasníkov. Každý iný zázrak sa dotýkal jednotlivcov a bolo treba určitej dávky solidarity, aby ostatní vedeli prežiť radosť spolu s uzdraveným človekom. Rozmnoženie chlebov bolo zázrakom, na ktorom mali všetci prítomní účasť. Ježiš sa tu zjavuje ako Stvoriteľ hmoty. Pred zrakmi Ježišových súčasníkov vzniká nový chlieb.

Aj druhý zázrak, ktorý sa odohral pred očami apoštolov a to „Ježišov prechod cez more“, ukazuje, že On, Pán Vesmíru nieje viazaný a obmedzený hmotnými zákonmi a môže robiť veci ľudský nemožné. Cesta cez more nám naznačuje cestu viery. Chytiť sa Neviditeľného Boha a kráčať po vode. Boh koná pre nás nepochopiteľné veci.

„Veru, veru, hovorím vám, nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli chlieb a nasýtili ste sa. Nevyhľadávajte pokrm, ktorý podlieha skaze, ale hľadajte pokrm, ktorý ostáva pre večný život a ten vám dá Syn Človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Pána Ježiša zaujíma dôvod nášho hľadania. Prečo ho hľadáme? Nie je to isté, či ho hľadáme preto, že sme sa nasýtili jeho prostredníctvom zázračným spôsobom, alebo ho hľadáme preto, že ho milujeme ako svojho Pána a Spasiteľa.

Ako sme už nad tým rozjímali Ježiš netúži po tom, aby sme ho urobili svojím kráľom na spôsob ľudskej voľby. Nie je možné urobiť Ježiša kráľom, lebo On je Kráľom od Stvorenia svete. Ale treba ho za Kráľa uznať. Ježiša nemôžeme voliť podľa spôsobu našej ľudskej voľby. V ľudskej voľbe hľadáme kráľa, ktorý by plnil našu vôľu a vyhovel nášmu vkusu a našej chuti. Ježiš je však skutočný kráľ. Jediný správny postoj voči nemu je podrobiť sa mu.

Ešte nie tak dávno, každý pekár vtláčal do bochníka chlebového cesta svoj znak, aby ľudia vedeli, kto ten chlieb piekol. Ježiš je chlebom, ktorý Boh Otec označil svojou pečaťou. Pečaťou tohoto chleba sú skutky, ktoré Ježiš z moci Boha Otca vykonal. Eucharistie je Božou odpoveďou na ľudsky hlad.

Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Čo sú to Božie skutky? Božie skutky sú všetky tie skutky, ktorými Ježiš ako človek presahuje a prekračuje ľudskú obmedzenosť. Boží skutok je každý čin, kde človek presahuje sám seba, či už ide o zázrak moci alebo o prejav nezištnej Lásky. Božie skutky sú tie činy, v ktorých sa manifestuje Boh. Sú to skutky, ktoré riešia pre nás neriešiteľné problémy. Položme znovu Ježišovi otázku: „Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie?”

Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého On poslal.“ To, čo Boh od nás predovšetkým žiada je veriť v Bohočloveka, veriť vo Vtelené Božie Slovo. Tu na tomto mieste znovu pripomeniem, že veriť znamená s istotou prijať určitú pravdu, pre autoritu Boha. Viera to je koniec hľadania. Viera to je odpočinutie duše a úplné spoľahnutie sa na Ježiša. Kto skutočne uveril už nehľadá iného spasiteľa. Základným božím skutkom je viera v Bohočloveka. Viera v Boha, ktorý sa zjavil v človečenstve Ježiša Krista. Viera v Boha, ktorý sa neprestal zaujímať o človeka. Viera vo veľkosť človeka, ktorého najvyšším zmyslom je, aby sa stal Božím obrazom, aby sa skrze jeho ľudské telo a dušu mohol zjaviť Boh Láska. Ježiš je dôkazom toho, že Boh a človek môžu spolu existovať vo vzájomnej jednote. Práve Ježiš je dôkazom toho že Boh v človeku neničí žiadnu kvalitu, nič čo je šľachetné a dobré. Práve naopak. Jedine Boh nám dáva pravú ľudskú veľkosť a dokonalosť. Jedine Boh rozvije našu osobnosť’ do nadľudských prejavov.

Počiatok hriechu je nevera človeka. Človek neuveril Bohu. Počiatok ospravedlnenia je viera: „Abrahám uveril Bohu a bolo mu to pripočítané za spravodlivosť!“ Skrze vieru vstupuje do našich životov Božie slovo, ktoré je živé a účinné.

V osobe Ježiša Krista sa nám zjavuje charakter Boha. Veriť v Ježiša znamená veriť, že Boh je presne taký a nie iný. Je to veľmi dôležité, lebo predstava a poznanie Boha tvaruje našu ľudskú dušu. Aký je môj Boh taká bude aj moja duša. Boh príjme len tu dušu, ktorá sa bude ponášať na neho. Preto je veľmi dôležité, milovať pravého Boha, milovať Boha, ktorý je Pravdou.