Ak neverím v Kristovo Božstvo, je úplne oprávnená a logická námietka Židov: „Ako nám tento človek môže dať jesť svoje telo”? Ale kto spolu s Petrom verí v Kristovo Božstvo, ten spolu s nim vyznáva aj vieru v Eucharistiu: „Ty si Kristus, Syn Živého Boha a my sme uverili a poznali, že ty si Svätý Boží” Eucharistia je liekom, pre toho, kto verí. Tomu, kto ju s vierou prijíma, stáva zárukou budúceho vzkriesenia. A my všetci musíme k nej pristupovať rovnako, ako sa pristupuje k lieku. Najprv je potrebné liek prijať a potom môžeme v sebe rozpoznať jeho účinky.
„Ježiš im povedal: Veru, veru hovorím vám, ak nebudete jest’ telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mat’ v sebe život.“ Hebraizmus „telo a krv“ vyjadruje celú realitu Vtelenia. Pán Ježiš hovorí na inom mieste Petrovi: „Blažený si Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv ale môj Otec, ktorý je v nebi.“ Teda v Eucharistii nejde len o mŕtve telo a vyliatu krv Ježiša Krista, ale ide o celú skutočnosť’ Vtelenia, ktorá týmto spôsobom pokračuje v nás. Skrze eucharistiu my všetci máme účasť na Vtelení Syna Božieho.
Požívaním eucharistie môžeme mat’ v sebe život. „Lebo kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ Máme takú úžasnú Sviatosť. Ak ju prijímame, máme záruku budúceho vzkriesenia. Nebuďme vlažní a ľahostajní voči tak úžasnému Božiemu daru. „Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj“. Slovo „pravý“ ukazuje na rýdzosť týchto skutočnosti. Pravé je to, v čom nieje žiaden podraz. To, čo je plnohodnotné. To, čo je dokonalé. „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom” Skrze túto sviatosť’ Kristus preniká do nás a my do neho. Keď sme v ňom, tak nám už nehrozí žiadne odsúdenie. Ježiš je našou istotou.
„Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“ Tento život vychádza z Otca. Ježiš žije z Otca a my žijeme z Krista. Otec nebeský je akoby duchovným Slnkom, z ktorého Kristus ako chlieb berie životnú energiu. Skrze Eucharistiu sa priamo napájame na Otca a stávame sa jeho deťmi, pretože tým, ktorí Krista prijali, dal moc stať’ sa Božími deťmi. Je to sviatosť nášho zbožštenia.
„Toto je chlieb, čo zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb bude žiť naveky.“ Držme sa Pánovho prisľúbenia. Tak veľké a mohutné sú účinky Eucharistie, že nebude ospravedlnený ten, kto mohol a nepristúpil. Kristus nám skrze Eucharistiu sľubuje Vzkriesenie, Večný život, život v ňom, svoj život v nás, silu pre obeť do našich všedných dni. Moja viera v Eucharistiu sa nezakladá na ničom ľudskom, pretože nič ľudské, nič rozumové, zmyslové my tu nepomôže. Moja viera sa zakladá výlučne na Božom Slove.
Ak je Kristus pre mňa Pravý Boží Syn, potom každé jeho Slovo je slovom Pravdy a Života. Je to sám Ježiš, ktorý koná toto tajomstvo. Je to Ježiš, ktorý sám uisťuje: „Vezmite a jedzte z neho všetci; toto je moje Telo“.
Ježiš vedel vo svojom vnútri, že jeho učeníci repcú a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo budete hovoriť, keď uvidíte Syna človeka vystupovať tam, kde bol predtým? Len Duch dáva život, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal sú Duch i život. Ale niektorí z vás neveria.“ Následok tohoto úžasného Božieho zasľúbenia bol, že mnohí jeho učeníci odišli a viac s ním nechodili, ale druhá skupina na čele s apoštolom Petrom ešte viac prilipla ku svojmu Majstrovi: „Pane ku komu by sme šli, ty máš slová večného života. A my sme uverili a poznali, že Ty si Svätý Boží.“ Toto je jediný správny prístup ku Kristovi v Eucharistii. Pane, kam by sme šli? Len ty máš Slová večného živote. A my sme uverili , že Ty si Svätý Boží!“