Ústrednou postavou, okolo ktorej sa točí dej Skutkov apoštolských, nie je ani apoštol Peter, ani apoštol Pavol, ani niektorí iný apoštol ale Duch Svätý. Kniha Skutkov apoštolských vydáva svedectvo o silnom pôsobení Ducha Svätého. Duch Svätý nie je nejakou abstrakciou, ale živou Osobou. Veľmi často sa snažíme v rámci svojej viery vyrovnať a upokojiť so stavom sveta, v ktorom žijeme a ktorý je plný prejavov zvrhlosti a zloby, často chceme svoje depresie a choroby pripísať na účet Bohu, ale zatiaľ nám Skutky apoštolské a aj evanjelia ukazujú, že všade tam, kde sa ľudia otvárajú Božiemu Kráľovstvu, tam kde počúvajú Božie Slovo a riadia podľa neho svoj život, miznú choroby a naša viera nás poučuje, že svet leží v moci zlého a že ho nemáme milovať, ale evanjelizovať.
„V ten deň sa začalo veľké prenasledovanie Cirkvi v Jeruzaleme. Všetci sa okrem Apoštolov rozpŕchli po krajoch Judska a Samarie.“ Včera sme čítali o mučeníckej smrti sv. Štefana, ktorého zvykneme označovať aj termínom prvomučeník. V dnešnom čítaní sa nám hovorí o tom, čo nastalo po smrti sv. Štefana. Veľké prenasledovanie Cirkvi v Jeruzaleme. Všetci sa okrem apoštolov rozpŕchli. Štefana pochovali bohabojní muži a veľmi nad ním plakali. A Šavol zatiaľ ničil Cirkev.
Rímsky katechizmus nás poúča: „Satanová moc nie je neobmedzená. I on je len tvor, síce mocný (vzhľadom k nám, nie vzhľadom k Bohu) pretože je duch, ale predsa len tvor: nemôže zmariť budovanie Božieho kráľovstva. I keď satan pôsobí vo svete z nenávisti voči Bohu a jeho kráľovstvu, ktoré je v Ježišovi Kristovi, a i keď jeho činnosť pôsobí vážne škody – duchovného rázu a nepriamo i fyzického – každému človeku i spoločnosti, túto činnosť dopúšťa Božia prozreteľnosť, ktorá mocne a pritom nenásilne riadi dejiny človeka i sveta. Prečo Boh dopúšťa, túto diablovu činnosť je veľkým tajomstvom, avšak vieme, že „všetko napomáha k dobru tým, ktorý milujú Boha“ (Rim 8,28).“
„Tí, čo sa rozpŕchli, chodili a hlásali Evanjelium.“ Títo kresťania sa nechovali ako ustráchaní utečenci. Všade tam, kam prišli ohlasovali evanjelium. Cirkev vždy mala osoh z prenasledovania. Možno, keby nevypuklo toto prenasledovanie, veriaci by sa neodhodlali k tomu, aby ohlasovali evanjelium celému svetu. Všetci sme takí, že keď je nám niekde dobre, rád tam zapúšťame korene. A v Jeruzaleme bolo dovtedy skutočne dobre.
„Filip prišiel do mesta Samárie a ohlasoval im Krista.” Chodia po našich mestách a dedinách rôzni hlásatelia, ale nedá sa vždy o nich povedať, že hlásajú Krista. Ich hlásanie sa nezhoduje s tým, čo robili apoštoli a čo hlásala prvotná Cirkev. Čo to znamená hlásať Krista? Na jednom mieste v evanjeliu počujeme, ako Kristus vyzýva apoštolov, aby svedčili o ňom. Duch Svätý ich uschopní k tomuto svedectvu. Kristus je Božou mocou i Božou múdrosťou. Hlásať Krista znamená hlásať Božiu lásku, ktorou tak Boh miluje svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik kto v neho verí nezahynul, ale mal život večný. Kristus je týmto Životom. Hlásanie Krista to je služba tomuto Životu. Boh chce Život. Hlásanie Krista je však plodom života, ktorý je zjednotený s ním, tým istým Duchom. Len ten môže hlásať Krista, kto prežíva skrze neho Boha a jeho dobrotu. Láska Božia je rozliata v našich srdciach, skrze Ducha Svätého, ktorý nám je daný.
Pri pravom ohlasovaní, ktoré je službou tomuto novému Životu, sa dejú ešte aj iné veci. Dejú sa Božie znamenia, ktoré sú vpádom Božieho kráľovstva do nášho sveta zraneného hriechom. Počujeme: „Zástupy ľudu pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovoril, pretože počuli i videli že robí zázraky. Z mnohých posadnutých totiž s veľkým krikom vychádzali nečisti duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli.” K tomu, aby sa človek prebudil vo vzťahu k Bohu je potrebný zázrak. Toto je dielo Božie, toto chce Boh. Boh stvoril všetko pre život. Smrť je ovocím víťazstva hriechu v nás. Opakom smrti je Ježiš. On je Vzkriesenie a Život. Duch Svätý je Duch tohoto Života. Boh je Život a nemôže mu byť po vôli žiadna smrť a žiadne inklinovanie ku smrti. Boh je večná Láska. A táto Láska si bytostné želá všetko, čo stvorila, pretože to neučinila pre smrť, ale pre večný Život, pre Spásu. Smrť je výsledkom opačnej cesty, cesty od Boha. On je Život. Cirkev je službou tomuto životu.
Každý hriech nás vrhá znovu a znovu pod moc zlého ducha. A zlý duch je tyran. Ježiš hovorí o ňom, že je vrahom ľudí od počiatku. Ale Boh miluje človeka. Ježiš prišiel, aby oslobodil posadlých. Človek je týraný svojím hriechom a jeho dôsledkami, ale Ježiš prišiel preto, aby nás vyslobodil z moci hriechu a aj z jeho dôsledkov
Každá sviatosť je liekom pre život. V každej sviatosti pôsobí Duch svätý v určitej oblasti nášho živote. Myslíte si, že Duch Svätý už dnes nechce tak isto mohutne účinkovať, ako to bolo v dobách apoštolských? Boh nemá problémy ako my, že by niečo nemohol urobiť. Ráz sa mi prihodila zvláštna vec. Keď som sa chcel s niekým modliť za vyriešenie jeho veľkého a ťažkého problému, vydrala sa s dotyčného takáto modlitba: „Pane Bože, ak môžeš, pomôž!” Toto je ovocie neznalosti Boha, ktorému je všetko možné. Boh nepozná problémy. Problémy poznáme len my ľudia. Snáď jediným problémom Boha je naša dôvera voči nemu.
„A tak v meste nestala veľká radosť”. Toto sa deje vždy tam, kde sa ľudia otvárajú Bohu a jeho Kráľovstvu. Boh nechce, aby človek bol sužovaný zlým duchom. Ježiš nám prináša radosť a chce, aby naša radosť bola úplná.