Ježiš povedal zástupom: „Ja som chlieb života!“ Grécky výraz „ego eimi“ – „Ja som“ je narážkou na Božieho meno zjavené Mojžišovi. Tím, že Ježiš užíva tento výraz, ktorý Židia v bežnej reči neužívali, zjavuje svoje Božstvo. Ježiš sa predstavuje ako chlieb života. Pozemský chlieb je chlebom dočasnej existencie, ktorá končí smrťou. Ježiš je chlebom života. Ovocím tohto chleba je Život. Sv. Cyril Jeruzalemský hovorí: „Aj v starej zmluve boli predložené chleby: tie však ustali, pretože patrili k starej zmluve. Avšak v novej zmluve je chlieb nebeský a kalich spásy, ktorý posväcuje dušu i telo. Lebo ako chlieb je primeraný telu, tak Slovo prislúcha duši.“
„Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ Pán Ježiš sľubuje dokonalé nasýtenia tým, ktorí prichádzajú k nemu a dokonalé utíšenie smädu tým, ktorí mu veria. Čo znamená „prichádzať k nemu“? V zmysle tejto vety to môžeme ešte doplniť, „prichádzať k nemu s dôverou“. Prichádzame k tomu, koho milujeme a komu dôverujeme, od koho očakávame odpoveď a pomoc. Ježiš je dokonalou a konečnou odpoveďou Boha na problém človeka. V ňom nájdeme vyriešenie všetkých svojich problémov. Nemusíme utekať zo svojho tela k Bohu, lebo Boh sám zostúpil do našej hmotnej reality, do reality nášho teľa a tým dokázal, že telo nie je prekážkou na ceste k Bohu. Ježiš hovorí o svojom tele ako o chráme, ako o mieste, kde sa duša človeka môže a má stretnúť s Bohom.
Hladný a smädný človek stále hľadá nasýtenia. Kto však našiel Krista, ten našiel plnosť. Viera v Krista utišuje smäd duše. Duša, ktorá uverila, už prestáva hľadať a blúdiť a nachádza pokoj na ceste, ktorou je Kristus. A znova nechám prehovoriť sv. Cyrila Jeruzalemského: „Požívajte ich teda s plným presvedčením ako telo a krv Kristovu. Lebo v spôsobe chleba sa ti podáva telo a v spôsobe vína sa ti podáva krv, aby si prijatím tela a krvi Kristovej bol s ním jedno telo a jedna krv. Tak sa totiž stávame aj nositeľmi Kristovými, pretože jeho telo i jeho krv sa rozdeľuje do našich údov. Tak sa podľa blaženého Petra stávame „účastnými božskej prirodzenosti“.“ Eucharistia je sviatosťou nášho zbožštenia.
„Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte.“ (Jeruz.: „Vidíte ma a neveríte“).“ Je to priama narážka na ľudskú túžbu vidieť znamenie. Ježiš sám je znamením. Ježiš je sviatosťou Boha. Jeho človečenstvo je viditeľným znamením neviditeľného Božstva. Vtelenie je odpoveďou na ľudskú túžbu vidieť a uveriť. Vtelenie môže byť súčasne aj pohoršením pre tých, ktorí nechcú veriť v dobrotu Boha a v možnú veľkosť človeka. Ježiš je sviatosťou Boha. Viditeľným znamením neviditeľného Boha. On sám je „Znamením viery“. Treba veriť pre neho samotného a nie len kvôli zázrakom, ktoré koná. Treba uveriť pre jeho Slovo. Ak veríme v Božie Vtelenie, žasneme nad Božou Láskou, ktorou nás Boh miluje. Boh v tomto svojom prejave sa nám javí omnoho vznešenejší ale i bližší.
Nechám prehovoriť sv. Františka: „Preto sú zavrhnutí všetci, ktorí síce videli Pána Ježiša v jeho človečenstve, avšak nevideli ho v jeho a neuverili v neho, podľa Ducha a božstva, že je pravý Syn Boží. Práve tak sú zavrhnutí i všetci tí, ktorí síce vidia sviatosť Kristovho Tela, ktoré je posvätné sprítomňované v rukách kňaza na oltári skrze slová Pána pod spôsobom chleba a vína, ktorí však nevidia podľa ducha a božstva, že je to skutočne najsvätejšie Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista, ako to dosvedčuje sám Najvyšší, keď hovorí: „Toto je moje telo, to je moja krv novej zmluvy“ a „Kto je moje telo a pije moju krv má život večný“.
„Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ Tí, ktorí veria v Boha Otca , spoznávajú vierou Božieho Syna. Ježiš hovorí, že nikoho, kto k nemu príde, neodmietne, nevyženie, nevyvrhne von. Božie Slovo sa nám zjavuje ako Osoba. Syn je skutočným Synom, ktorý sa ako človek, pre zjednotenie s Otcom, rozhoduje slobodne. Láska nepripúšťa žiadnu formu násilia. Len to je skutočnou láskou, čo sa dáva slobodne. Ježiš ma svoju slobodnú vôľu.
Boh sa zjavuje skrze svoje Slovo. Božie Slovo kriesi k životu. Stvorenie i Spása človeka sa deje Božím Slovom. Vzkriesenie sa tak isto uskutoční Božím slovom. Je veľmi dôležité veriť v Syna. V Syna, ktorý je v inom zmysle Synom Božím, ako sme my všetci. My všetci sme adoptované dietky Božie, pretože sa stávame Božími deťmi skrze prijatie tohto Pravého a Jediného Božieho Syna. Ale keď je Ježiš v nás, tak sa skrze neho a v ňom stávame skutočnými synmi a dcérami Boha.
Aký je vlastne Boží plán s nami? „A vôľa Toho, ktorý ma poslal je aby som nestratil nikoho z tých, ktorých mi dal, ale aby som všetkých vzkriesil v posledný deň.“ Veríme, že duševný život nezaniká spolu s telesnou smrťou. To nám dosvedčujú aj ľudia, ktorí prežili klinickú smrť. Avšak napriek úžasnosti zážitkov klinickej smrti, alebo lepšie povedané, ľudského prechodu do sveta čistej psychiky, ducha, predsa človek stále inklinuje k svojmu telu a prežíva určitý smútok zo svojho rozpadu, z toho, že musí opustiť svoje telo, z toho, že sa už nemôže kontaktovať so živými, z toho, že už nemôže účinne zasahovať do behu tohto sveta. Preto k plnosti spásy patrí aj obnova celistvosti človeka, Vzkriesenie tela. Túžime po tele, ktoré bude v dokonalej harmónii s duchom. Túžime po tele, v ktorom už nebude sídliť hriech a smrť. Kto prijme Ježiša ako Vteleného Boha, uznáva vo Sviatosti oltárnej i hodnotu svojho vlastného človečenstva a hodnotu Božieho diela a zaslúži si, aby aj po telesnej stránke bol účastný Vzkriesenia. Vôľa Otca je záchrana, hľadanie a zhromažďovanie rozptýlených božích detí a vzkriesenie v posledný deň: Sviatosťou Vzkriesenie sa stáva Kristovo Telo a Krv, v ktorých Ježiš premohol smrť a hriech.
„Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.” Je dôležité „vidieť a veriť“, „vidieť vierou“. Viera vedie k večnému životu. Viera je otvorenosťou duša, ktorá umožňuje prijímať a tak spôsobuje rast. Sv. Cyril Jeruzalemský nabáda: „Nehľaď teda na onen chlieb a ono víno ako na obyčajné (živly). Veď podľa výpovede Pána je to telo a krv Krista. Lebo hoci zmysly ti to predstierajú, predsa viera nech ťa utvrdí. Neposudzuj to podľa chuti, ale z viery buď nad všetku pochybnosť istý, že si sa stal hodným tela a krvi Krista ….. Pretože si sa naučil tomuto a úplne sa presvedčil, že čo sa zdá byť chlebom, chlieb nie je, hoci chuťou tak vyzerá, ale telo Kristovo, a čo sa zdá byť vínom, že víno nie je, hoci chuť to tak chce, ale krv Kristova, a pretože pred vekmi o tom spieval Dávid: „A chlieb posilňuje srdce človeka“, „aby vyjasnil tvár olejom“: posilňuj svoje srdce, prijímaj ho ako duchovný, a vyjasni tvár svojej duše. Ty však ju maj odhalenú v čistom svedomím, zrkadliacom slávu Pána, postupujúc od slávy k sláve, v Kristu Ježišovi, našom Pánovi, ktorému česť a moc a sláva na veky vekov. Amen.“