Dnešné evanjelium nám ukazuje zvláštny vzťah Vzkrieseného Pána Ježiša k Písanému Božiemu Slovu. Zjavuje sa tam, kde sa premýšľa nad ním, kde sa rozoberá Božie Slovo. Ježiš vyčíta apoštolom nechápavosť a ťarbavosť srdca. Táto ťarbavosť srdca spočíva v neschopnosti uveriť tomu, čo hovorili Proroci. Ježiš apoštolom postupne otvára zmysel Božieho Slova a vtedy pri správnom pochopení Písma ich srdcia začínajú horieť. Neschopnosť uveriť Božiemu Slovu spôsobuje ťarbavosť srdca. Ožívajúca viera zapaľuje aj srdce. Srdce začína horieť tam, kde je Božie Slovo prijímané s istotou.
Sv. Pavol v liste Hebrejom hovorí: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako dvojsečný meč: preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.”
Pravá úcta voči Kristovi nespočíva len v tom, že adorujeme Najsv. Telo Pána, ale pravá úcta spočíva v tom, že sa mu snažíme porozumieť a poslúchať jeho príkazy. „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.” (Jn 14,21)
Prítomnosť Pána Ježiša v jeho Slove je tak isto reálna ako v Eucharistii. Sv. Augustín nazýva Slovo Božie – Sacramentum audibile – sviatosť počutia. Kristus je tak isto reálne prítomný vo svojom Slove ako v Eucharistii. Je to sviatostná prítomnosť Krista medzi nami. Túto sviatosť však môžeme mať vo svojom dome, túto sviatosť si môžeme denne vysluhovať aj sami, keď sme chorí a nevládzeme prísť do kostola. Čítanie Božieho Slova sa môže pre nás stať duchovným svätým prijímaním. Túto sviatosť’ si môžeme dokonca brať so sebou do práce. Cirkev nám ju dáva do rúk. Skrze toto Slovo vstupuje do nás Boží Duch. Je to sviatosť svätého ovplyvňovania.
Zaujímavý postoj k Božiemu Slovu nachádzame u sv. Františka:
„Pretože ten, kto je z Boha, počúva Božie Slovo, máme aj my, ktorí sme zvláštnym spôsobom ustanovení ku službe Božej, nielen poslúchať a robiť, čo Boh hovorí, ale aj opatrovať nádoby a ostatné predmety používané pri Bohoslužbe, ktoré obsahujú jeho Slovo. Skrze Božie Slovo do nás hlboko preniká vznešenosť nášho Stvoriteľa. Preto napomínam všetkých svojich bratov a povzbudzujem ich v Kristovi, aby ak nájdu kdekoľvek napísané Slovo Božie, zachádzali s ním čo najúctivejšie a pokiaľ to záleží od nich, zbierali ich a ukladali, ak ich nájdu na nedôstojných miestach alebo niekde pohodené a tak v nich ctili Pána, ktorý ich vyslovil. Mnoho vecí sa totiž posväcuje Božím Slovom a mocou Slov Kristových sa uskutočňuje aj Sviatosť Oltárna.”
V každej svätej omši pred svätým prijímaním počujeme výzvu: „Pane,.. povedz len Slovo a uzdravená bude moja duša!” Ľudská duša je uzdravovaná Božím Slovom. Ak sme poslušní Bohu, dostávame do daru večný život, ak neposlúchame žneme ovocie smrti, rôzne depresie. Ak sa snažíme poslúchať Boha, On začína svojím Duchom oživovať našu bytosť.
Aj sv. František Saleský nám vo svojej knižočke „Filotea“ dáva túto radu:
„Drahá Filotea, rada počúvaj Slovo Božie, či už v kázni alebo v náboženskej prednáške. Je to dobré semeno, ktoré nesmieš nechať padnúť medzi kamene. Náboženské vzdelávanie vyžaduje vždy rozšírenie a prehĺbenie a vôľa potrebuje povzbudenie. Aká škodlivá, nebezpečná a trestuhodná je sebestačnosť v náboženskom vzdelávaní. Spasiteľ o tom povedal: „Kto je z Boha, počúva Božie slová” (Jn 8,47). Kto teda nepočúva, kto nerád počúva, kto sa mu celkom úmyselne vyhýba – napríklad chodí úmyselne do kostola až po kázni – ten nie je z Boha. A kto nie je z Boha, z kohože je? Z nepriateľa a protivníka Božieho – diabla. Počúvaj slovo Božie vždy pozorne a úctivo. Počúvaj ho v duchu viery, akoby vychádzalo z úst Božích. Dovoľ, aby slová a myšlienky padali na tvoju dušu aby vnikali do nej, rob si vážne predsavzatie podľa počutých myšlienok, aby semeno Božieho slova prinášalo v tvojom srdci ovocie tridsať, šesťdesiat, až stonásobne. Príkladom nech ti je Ježišova matka, o ktorej je napísané: „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.” (Lk 2,19) Pamätaj, že Boh tak isto počúva a prijíma naše slová, slová našej modlitby, ako my sami počúvame a prijímame jeho slová.” (Filotea).
Ak nie je v nás Božie Slovo, tak sa nevieme správne Bohu prihovoriť a my nerozumieme Jemu a On nerozumie nám a ani nás ani nevyslyší. V našom duchovnom živote ide o stále väčšie stotožnenie so Slovom Božím. Jeho Slovo nám stále viac a viac odhaľuje v našom živote oblasti, ktoré ešte nie sú odovzdané a zosúladené s vôľou Božou. Sv. Augustín hovorí: „Božie Slovo sa nám bude najprv javiť ako nepriateľ našej duše, kým nepochopíme a nezbadáme, že je príčinou našej Spásy.”
Pozrime sa ešte, čo nám hovorí o tejto téme Rímsky katechizmus:
Boh, aby sa ľuďom zjavil, hovorí k ním v blahosklonnosti svojej dobroty ľudskými slovami: „Božie slová totiž, vyjadrené ľudskými jazykmi, sa pripodobnili ľudskej reči, ako sa kedysi Slovo večného Otca stalo podobným ľuďom, keď na seba vzalo ľudské telo.” Boh vo všetkých slovách Písma Sv. nevyslovuje nič iné než len jediné Slovo, svoje jedine Slovo, v ktorom sa zdieľa úplne celý. Sv. Augustín hovorí: „Uvedomte si, že je to jedno a to isté Slovo, ktoré sa rozprestiera po celom Písme Sv., a že je to to isté Slovo, ktoré zaznieva v ústach všetkých svätých pisateľov: to Slovo, ktoré pretože bolo na počiatku Boh u Boha, nepotrebuje slabiky, pretože nepodlieha času.”
Preto cirkev mala vždy v úcte Sväté Písmo, ako ma v úcte samo Telo Pána. Neustále totiž podáva veriacim chlieb živote, ktorý berie zo stolu tak Božieho slova, ako aj Kristovho Tela. Cirkev neustále nachádza v Písme sv. svoju potravu a svoju silu: veď v ňom neprijíma len púhe ľudské slovo, ale Božie Slovo, ktorým skutočne je. „V posvätných knihách totiž Otec, ktorý je na nebesiach, s láskou vychádza v ústrety svojim deťom a rozpráva s nimi.”
Napriek tomu všetkému, kresťanská viera nie je „náboženstvom knihy”. Kresťanstvo je náboženstvo Božieho Slova, ale „nie písaného a nemého slova, ale Slova Vteleného a Živého” (sv. Bernard z Clairvaux). Aby slova nezostávali mŕtvou literou je nutné, aby nám Kristus, večné Slovo Živého Boha, skrze Ducha Svätého „otvoril myseľ, aby sme rozumeli Písmu” (Lk 24,45).