Dnešné evanjelium nám poukazuje na zvláštny vzťah Vzkrieseného Pána k sv. Písmu. Ježiš sa zjavuje tam, kde sa premýšľa nad Božím Slovom. Vyčíta apoštolom nechápavosť a ťarbavosť srdca. Táto ťarbavosť srdca spočíva v neschopnosti uveriť tomu, čo hovorili Proroci. Ježiš apoštolom postupne otvára zmysel Písma a vtedy pri správnom pochopení Božieho Slova ich srdcia začínajú horieť. Neschopnosť uveriť Božiemu Slovu spôsobuje ťarbavosť srdca, ožívajúca viera zapaľuje srdce. Srdce začína horieť vtedy, keď je Božie Slovo prijímané s istotou. V liste Hebrejom počujeme: „Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako dvojsečný meč: preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“
Sv. František a takto vyjadruje k Božiemu Slovu: „Pretože ten, kto je z Boha, počúva Božie Slovo, máme aj my, ktorí sme zvláštnym spôsobom ustanovení ku božej službe, nielen poslúchať a robiť, čo Boh hovorí, ale aj opatrovať nádoby a ostatné predmety používané pri Bohoslužbe, ktoré obsahujú jeho Slovo. Skrze Božie Slovo do nás hlboko preniká vznešenosť nášho Stvoriteľa. Preto napomínam všetkých svojich bratov a povzbudzujem ich v Kristovi, aby ak nájdu kdekoľvek napísané Božie Slovo, zachádzali s ním čo najúctivejšie, a pokiaľ to závisí na nich, zbierali ich a ukladali, ak ich nájdu na nedôstojných miestach alebo niekde pohodené a tak v nich ctili Pána, ktorý ich vyslovil. Mnoho vecí sa totiž posväcuje Božím Slovom, a mocou Slov Kristových sa deje aj premenenie na oltári.”
Skrze toto Slovo vstupuje do nás Boží Duch. Čítanie Božieho Slova je duchovným svätým prijímaním. Sv. Augustín nazýva Božie Slovo – sacramentum audibile – sviatosť počutia. Túto sviatosť môžeme mať vo svojom dome a môžeme si ju vysluhovať aj sami. Je to sviatosť svätého ovplyvňovania. Z našej strany je potrebné zjednocovať sa s týmto Slovom. Ak nie je v nás Božie Slovo, tak sa nevieme správne Bohu prihovoriť. Boh nám nerozumie a my nerozumieme Jemu, a preto nás nevyslyší.
V duchovnom živote ide o stále väčšie a hlbšie stotožnenie so Slovom Božím. Božie Slovo nám postupne odhaľuje všetky oblasti, ktoré ešte nie sú pod Božou mocou. Sv. Augustín hovorí, že „Božie Slovo sa nám najprv bude javiť ako nepriateľ našej duše, kým nepochopíme a nezbadáme, že je príčinou našej Spásy.“ Snáď by sme mohli túto skutočnosť prirovnať k lekárovi, ktorý nás operuje a o ktorom si zo začiatku môžeme myslieť, že nám robí zle, ale nakoniec poznáme, že ten boľavý zásah bol potrebný k nášmu uzdraveniu. V každej svätej omši pred svätým prijímaním počujeme výzvu: „Pane,.. povedz len Slovo a uzdravená bude moja duša!” Ľudská duša je uzdravovaná Božím Slovom. Ak sme poslušní Bohu, dostávame do daru večný život, ak neposlúchame, žneme ovocie smrti.
Môžeme hovoriť o dvoch úrovniach života, v ktorých sa odohráva náš rast. A to o nevedomej – biologickej, ktorá sa deje bez našej vôle. Nedá sa povedať „proti našej vôli“, pretože túto úroveň života sme dostali skôr ako sa dalo hovoriť o našej osobe a o jej vôli. Druhú úroveň by sme mohli označiť ako vedomú, slobodnú. Ako náhle existuje naša osoba obdarená slobodnou vôľou, môže si vybrať, či chce na duchovnej úrovni rásť do podoby Božieho Syna, stať sa Božím obrazom, rásť z nelásky do Lásky. Sv. Augustín to vyjadruje slovami: „Ten, ktorý ťa stvoril bez teba, nespasí ťa bez teba!“ Tento vedomý, duchovný život uskutočňujeme slobodne, vždy keď žijeme Božie Slovo. Ak sa snažíme žiť Božie Slovo, žije v nás Boží Syn.
Slovo Božie sa môže na svojej ceste prenikania do nás zastaviť na dvoch miestach. Prvou chybou je ak sa zastaví v hlave a neprejde do srdca. Druhou chybou je ak zo srdca neprejde do rúk, do činov. Ak sa Božie Slovo na svojej ceste v nás zastaví, či už v hlave alebo v srdci a neprejde do rúk, vyvíja nepríjemný tlak, ktorý nás môže dusiť a ochromovať namiesto toho, aby nám dávalo život. Ale každé slovo, ktoré cez uši a hlavu vstúpilo do srdca a z neho prešlo do rúk, nám dáva ešte väčšiu vieru a odvahu k nasledovaniu. Sv. Benedikt učí, že láska rastie v konaní.
Pravá úcta voči Kristovi nespočíva len v tom, že adorujeme jeho Najsvätejšie Telo, ale pravá úcta spočíva v tom, že sa mu snažíme porozumieť a poslúchať jeho príkazy. Sväté prijímanie nespočíva len v tom, že otvorím svoje ústa po tom, čo som povedal „Amen” ku Telu Kristovmu. Nemám prijímať Ježiša ako predmet, ale ako živú osobu. Vo svätom a životodarnom prijatí Božieho Syna ide predovšetkým o to, aby sa Božie Slovo, II. Božská osoba, stalo riadiacim princípom môjho života, mojím Životom. Toto je prvý a základný princíp svätého prijímania. Prvoradé je prijatie Božieho Slova. Snaha prijať Boha, ktorý sa zjavuje v Slove, snaha porozumieť Bohu, ktorý má Slovo, snaha zjednotiť sa s Ním vo vôli. To znamená: prijať Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. Je to zároveň základný predpoklad duchovného boja. Ak nie je Kristus v nás, určite prehráme zápas s diablom a platí to aj naopak: Sv. Pavol prehlasuje: „Kristus vo vás, nádej slávy“.
Katechizmus tvrdí, že Boh v celom Písme Sv. nevyslovuje nič iné, než len jediné Slovo, svoje Slovo, v ktorom sa zdieľa úplne celý. Sv. Augustín hovorí: „Uvedomte si, že je to jedno a to isté Slovo, ktoré sa rozprestiera po celom Písme Sv., a že je to, to isté Slovo, ktoré zaznieva v ústach všetkých svätých pisateľov; to Slovo, ktoré, pretože bolo na počiatku Boh u Boha, nepotrebuje slabiky, lebo nepodlieha času.“ Napriek tomu všetkému, kresťanstvo nie je „náboženstvom knihy“ ako zvykneme označovať Judaizmus. Kresťanstvo je náboženstvom Božieho Slova, ale „nie slova písaného a nemého, ale Slova Vteleného a živého“. (Sv. Bernard z Clairvaux) Aby slova nezostávali mŕtvou literou, je nutné, aby Kristus, večné Slovo živého Boha, nám skrze Ducha svätého „otvoril myseľ, aby sme rozumeli Písmu“ (Lk 24,45)
Na záver jednu myšlienku od sv. Bernarda: „Duša hľadá Slovo, s ktorým by súhlasila pre svoju nápravu, ktorým by sa osvietila pre poznania, na ktoré by sa oprela, aby bola silná, ktorým by sa napravila, aby bola múdra, ktorému by sa podrobila, aby bola krásna, s ktorým by sa zasnúbila, aby bola plodná, ktoré by požívala, aby bola blažená. Slovo sa stalo telom a prebýva už v nás. Prebýva vierou v našich srdciach, prebýva v našej pamäti, prebýva v myšlienke a zostupuje až k obrazotvornosti.”