I keď sa nám môže zdať postoj Ježiša k jeho matke v dnešnom evanjeliu odmietavý, nieje to tak. Lebo to, čo hovorí, predovšetkým platí práve o nej, ktorá mu dala život. Neznižuje svoju matku, ale len odhaľuje základ jej Božieho materstva. A tým nás oslobodzuje od možnosti závisti, lebo to, čo Ona dosiahla, môžeme dosiahnuť aj my. Človek môže mať’ v sebe Boha, dokonca môže Boha zrodiť pre svet, keď plní Božiu vôľu. Ľudia od nás čakajú, že skrze naše ruky, cez naše srdce, našimi dobrými skutkami bude milovať sám Boh. A ono to v zásade je možné, keď sa snažíme hľadať Božiu vôľu a nie svoju. Naša vôľa nás zvádza k egoizmu. Zaprime samých seba a nasledujme Ukrižovaného, ktorý sa úplne vydal z lásky k nám. Ježiš bol poslušný až na smrť. O nás by možno mohlo platiť, že sme neposlušní až na smrť, teda aj za cenu vlastného zničenia. Presný opak Ježiša.
Cirkevný učiteľ Origenes hovorí: „Čo mi prospeje, že sa Kristus raz narodil v Betleheme, ak sa nenarodí vierou v mojej duši.“ Máriino Božské materstvo sa realizuje v dvoch rovinách, telesnej a duchovnej. Mária je nielen Božou Matkou, pretože nosila telesne Boha vo svojom lone, ale tiež preto, že ho najsamprv počala vierou vo svojom srdci.“ Sám Kristus vyhlásil: „Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka.“ (Mk 3,35)
Mária svojou ustavičnou túžbou po Bohu a plnením jeho vôle, počala Boha duchovne, skôr než ho počala telesne. Ani nám nikto nebráni, aby sme túžbou po Bohu, otvoriac sa Ježišovmu Slovu, z Ducha počali Krista a stali sa tak jeho matkou. Sv. Augustín hovorí: „Stali ste sa dietkami Božími, buďte tiež matkami.“ K tomuto sme povolaní. Každá duša, ktorá verí, počína a rodí Božie Slovo. Ak podľa tela je len jedna Božia Matka, tak podľa viery rodia Krista všetci, čo prijímajú Božie Slovo a praktizujú ho.
Sv. Maxim Vyznavač hovorí: „Kristus sa ustavične tajomne rodí v duši, lebo si berie telo z tých, ktorí sú spasení a dušu, ktorá ho rodí, robí panenskou matkou.“ Kresťanský východ toto vyjadruje slovami: „Christos raždajetsja, slavite!– Kristus sa rodí, oslavujme ho!“ Tieto slová spievajú už niekoľko týždňov pred sviatkom Narodenia Pána a tým chcú zdôrazniť skutočnosť duchovného počatia sa Krista ešte pred jeho telesným zrodením.
Sústreďme sa teraz na to, ako nám Kristus hovorí, že sa môžeme stať jeho matkou: Počúvaním jeho slova a jeho zachovávaním. Máriina odovzdanosť nesmeruje k nejakému nevyspytateľnému osudu. Boh predsa zjavuje svoju vôľu vo svojom Slove. Preto sa jej odovzdanosť týka Božieho Slova. Mária sa odovzdáva Bohu, ktorý sa zjavuje vo svojom Slove. Bohu, ktorý svoj zámer s človekom vyjadril vo svojom Slove. Len človek, ktorý nečíta Písmo Sväté, môže mať strach z Neznámeho Boha. Sv. Hieronym tvrdí, že kto nepozná Písmo Sväté, nepozná Krista. Ale Panna Mária dobre poznala a pozná Slovo Božie. Vedela k čomu hovorí svoje „fiat“ a vedela tiež, Komu ho hovorí.
Nasledujme Prečistú Pannu a Matku Božiu. Začnime si vážiť naše človečenstvo a plán, ktorý preň Boh pripravil. Veď to je jedna z nás, ktorá sa stala Bohorodičkou, prinesúc ľudstvu spásu v jej Synovi. Nosme aj my Boha vo svojom srdci, nech nezostanú naše duše neplodné, ale nech sú plodnými pre Boha. Nech zvoláme s Pavlom: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus!“
Sv. František dodáva k tomu: „A nad všetkými mužmi a ženami, ktorí tak budú konať a vytrvajú v tom až do konce spočinie Duch Pánov a urobí si u nich príbytok, budú i deťmi nebeského Otca, ktorého dielo konajú a sú nevestami, bratmi a matkami nášho Pána Ježiša Krista. Nevestami sme, ak je verná duša skrze Ducha Svätého zasnúbená s Ježišom Kristom. Jeho bratmi sme, ak konáme vôľu jeho Otca, ktorý je v nebesiach. Jeho matkami sme, ak ho nosíme s láskou a s čistým a rýdzim svedomím vo svojom srdci a tele a rodíme ho svätými skutkami, ktoré majú svietiť ostatným ako vzor.”
Na inom mieste vo svojich spisoch hovorí Sv. František: „Sme Kristovými matkami, keď ho nosíme v srdci a vo svojom tele božskou láskou a čistým a úprimným svedomím. Rodíme ho svätými skutkami, ktoré majú žiariť druhým ako príklad. Ako je sväté a ako milé, ľúbezne, pokorné, pokojné a sladké, roztomilé a nadovšetko žiadúce, mať takého brata a takého syna, nášho Pána Ježiša Krista!” Sv. František tvrdí, že vtedy počíname Krista, keď ho milujeme úprimným srdcom a so správnym svedomím a rodíme ho, keď konáme sväté skutky, ktoré ho zjavujú svetu.
Sv. Bonaventúra, duchovný syn sv. Františka, rozviedol túto myšlienku v spise pod názvom: „Päť sviatkov dieťaťa Ježiša”. V úvode knihy hovorí o tom, že sv. otcovia tvrdia, že duša, oddaná Bohu, môže z milosti Ducha Svätého a mocou Najvyššieho duchovne počať požehnané Slovo a jednorodeného Syna Otcovho, porodiť ho, dať mu meno, hľadať ho a adorovať spolu s mudrcmi a nakoniec ho predstaviť Otcovi v chráme.” Podľa sv. Bonaventúru počína duša Ježiša, keď je nespokojná so životom, aký vedie a pod vplyvom svätých vnuknutí a zapálená svätým žiarom sa konečne rázne odtrhne od svojich starých návykov a chýb a je akoby duchovne oplodnená milosťou Ducha Svätého a dá si predsavzatie, že začne nový život. Došlo ku Kristovmu počatiu. Keď bol požehnaný Boží Syn počatý, narodí sa v srdci, ale len vtedy, ak duša všetko rozumne uvážila, vyžiadala si vhodnú radu a vzývala Boha o pomoc a ihneď uvedie svoje sväté predsavzatie v skutok a začne uskutočňovať to, čo v nej už dávno zrelo, ale čo stále odkladala z obavy, že nieje k tomu súca.
Ale jedno musíme zdôrazniť: Toto predsavzatie začať nový život sa musí ihneď prejaviť niečím konkrétnym, nejakou zmenou, pokiaľ možno i vonkajšou a viditeľnou, v našom živote a v našich zvykoch. Ak nie je predsavzatie uvedené v skutok, bol síce Ježiš počatý, ale nebol zrodený. Ide o jeden z mnohých duchovných potratov. Nikdy sa nebude sláviť „druhý sviatok” dieťaťa Ježiša, ktorým sú Vianoce. Je to jeden z toľkých odkladov, ktorými je možno pretkaný náš život a ktoré sú hlavným dôvodom, prečo je tak málo svätých.
Zakončím túto úvahu slovami sv. Augustína: „Matka ho nosila v lone, my ho nosíme v srdci. Panna otehotneli keď sa v nej vtelil Kristus, naše srdce nech otehotnie vierou v Krista. Ona porodila Spasiteľa, naša duša nech porodí spásu a chválu. Nech nezostanú naše duše neplodné, ale nech sa stanú plodnými pre Boha.”