Veľmi často sa stretáme v Písme Svatom s javom, ktorý by sme mohli nazvať „odrazom našich skutkov v Bohu“. Boh skúša človeka, skúša ľudskú lásku a podľa veľkosti tejto lásky nám vychádza svojou mocou v ústrety. Uvediem príklad. Boh skúšal Abraháma, či by patriarcha dokázal obetovať svojho jediného a milovaného syna z lásky k Bohu. Skúšal, či jeho láska voči synovi nieje modlárska, či nie je postavená nad lásku k Bohu. Abrahám však svojím činom dokázal, že Boh mu je nad všetko drahý. Mesiáš, Boží Syn, ktorý sa stal človekom a obetoval sa za nás, je odpoveďou na tento čin. Boh sám obetuje svojho Syna, pretože jeden človek bol ochotný obetovať svojho syna z lásky k Bohu.
Včera sme videli podobnú situáciu. Dávid chce vybudovať chrám pre Boha. Odpoveď Božia je: „Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom, a až sa tvoje dni dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k svojím otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. Ja mu budem Otcom a On mi bude Synom“. Boh v každom pokolení hľadá duše veľkodušné a schopné prinášať obety. Možno si sťažujeme: „Prečo musím prejsť toľkými a tak veľkými pokušeniami? Prečo nestačí ráz a definitívne potvrdiť svoju vernosť Bohu? Prečo je vernosť skúšaná stále znovu a znovu? Lén ten, kto odumrie sebe, nájde Boha. Nakoľko sa dáš Bohu, dá sa Boh tebe.
Dnešné čítanie nám ponúka akúsi Dávidovu meditáciu, jeho rozhovor s Bohom, jeho reakciu na Božie Slovo. Pravá modlitba je odpoveďou na Božie Slovo. Božie Slovo nám odhaľuje Boží zámer. Modlitba je vtedy odôvodnenou, keď je reakciou na Božie Slovo. Modlitba je dialóg, nie len náš monológ. Boh prehovoril vo svojom Slove, preto modlitba musí zaujať postoj k tomuto Slovu.
„Kto som ja, Pane Bože a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem? Ale aj toto sa ti zdalo málo, Pane Bože, nuž hovoríš o dome svojho sluhu aj do budúcnosti. A to je zákon pre človeka, Pane Bože.” Boh má pre každého jedného svoj plán spásy. Nedajme sa popliesť. Ešte nikto z nás nieje spasený, pretože ešte stále prežívame rôzne pokušenia a búrky. Ale tento Boží plán spásy je zákonom pre človeka. Len poslušnosť tomuto zákonu nám zaručuje budúcnosť hodnú toho, aby sme vôbec existovali. Život je ťažký. Len ten, kto má perspektívu večnej budúcnosti zaručenej Bohom nachádza zmysel existencie.
„Upevnil si svoj národ, Izrael ako svoj národ naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom. A teraz, Pane Bože, naveky potvrdzuj Slovo, ktoré si povedal o svojom sluhovi a jeho dome, a urob, ako si povedal! Tak bude naveky oslávené tvoje meno a bude sa hovoriť: „Pán zástupov je Bohom Izraela.“ A dom tvojho sluhu Dávida bude pevný pred tebou.“ Slávou Boha je spasený človek. Slávou Božou je, keď dielo Stvorenia a Vykúpenia prinesie ovocie.
Môžeme podobne prosiť ako Mária: „Nech sa, mi stane podľa tvojho slova.“ Dávid sa modlí podobne: „Urob ako si povedal!“ Toto je správny prístup k Bohu a k jeho požiadavkám. Nie hovor: „To sa nedá!“, ale pokorne pros: „Urob, ako si povedal! Potvrdzuj svoje Slovo!“ Len Božie Slovo nám môže dať odvahu k určitej modlitbe. Aj Dávid takto zdôvodňuje svoju modlitbu za vyvýšenie svojho domu: „Preto sa tvoj sluha odvážil modliť sa k tebe túto modlitbu!”
Zmyslom modlitby je vyprosiť si Božie požehnanie: „Keď si teda sľúbil svojmu sluhovi tieto dobrá, začni požehnávať dom svojho sluhu, aby trval pred tebou večne, lebo ty, Pane B»že, si hovoril; a dom tvojho sluhu bude požehnaný tvojím večným požehnaním!“ Požehnanie je prijatie Božej moci do svojho života. Umocnenie dobrých túžob a snáh človeka. Duch Svätý je Najväčším Božím požehnaním.