Otázka, ktorú položil Boh Dávidovi prostredníctvom proroka Nátana znela: „Ty my chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať?“ Táto otázka veľmi dobre vystihuje našu ľudskú snahu, uzatvoriť Boha. Chcieť Boha uzatvoriť, ohraničiť. Je to snaha mať menšieho Boha, ako je ten skutočný a pravý Boh, ktorý je neohraničený, nekonečný a pre nás Nepredstaviteľný. Boha si nedokážeme ani predstaviť, tak veľmi sa vymyká jeho existencia nášmu spôsobu myslenia, že si ho ani pri najlepšej dobrej vôli nedokážeme predstaviť a keď si niečo v modlitbe predstavíme, už to nie je Boh ale len naša predstava.
Tento postoj človeka sa premieta i do našich modlitieb. Stručné by sme, svoje modlitby mohli charakterizovať takto: „Pane splň moju vôľu…“, alebo „Pane, pomôž aby sa stalo, čo ja chcem!“ To všetko vyjadruje našu pomýlenosť. Boh je Pán a nekonečne nás prevyšuje. V Bohu je množstvo skutočnosti, o ktorých mi nemáme ani šajnu. Tak ako kameň nevie nič o živote, tak ako zviera nevie, čo je to rozumnosť, čo je to mravnosť. Tak ani človek, mnohé Božie atribúty, vlastnosti, nevie ani pomenovať ani si predstaviť. Na ceste hľadania Boha sa musíme zriecť každej ľudskej predstavy. Boh je nepredstaviteľný.
Sv. Bernard z Clairvaux učí: „Sú dva druhy lásky! Jedna je telesná a druhá duchovná. Z toho môžeme odvodiť štyri druhy vzťahov (milovania). Totiž milovať telesné veci telesne, milovať duchovné veci telesne, milovať telesné veci duchovne a milovať duchovné veci duchovne. Tieto štyri spôsoby zahrňujú postup a vystupovane od nižších vecí k najvyšším, lebo Boh stvoril telesné, aby to ľudia nemilovali telesne, ale, aby na tom mohli vzrastať, a tak prišli až k duchovnej láske k Pánu Bohu. Keď Ježiš žil medzi ľuďmi a rozprával s nimi, milovali ho najprv telesne, ale keď chcel dať svoj Život za svojich priateľov, vtedy už milovali jeho ducha, i keď zatiaľ ešte len telesne. Peter povedal Pánovi, keď On rozprával o svojom utrpení, odpovedal: „Bože chráň, Pane, to sa ti nikdy nestane!“ Keď neskoršie poznali učeníci, že sa v tomto utrpení malo naplniť tajomstvo vykúpenia, milovali v utrpení Jeho telo už duchovne. Po jeho zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení konečne porozumeli, čo to znamená, milovať duchovné veci, duchovne a radostne zaspievali: „My sme poznali Krista len podľa teľa, teraz ho už viac takto nepoznáme“., toľko hovoril sv. Bernard. Preto pre vyšší druh modlitby je potrebný pokoj a vyprázdnenie duše, ticho v nás.