V dnešnom zamyslení sa pozrieme na podobenstvo o rozsievačovi. Čo nám chce prostredníctvom tohto podobenstva povedať Ježiš? Pán Ježiš prirovnáva Božie Slovo ku zrnu a hlásanie Slova ku rozsievaniu. Zrno má svoju podobu a tvar a predsa, keď padne do zeme, začne v ňom pracovať vnútorná sila, ktorá ho navonok zmení a ono začne rásť. Božie Slovo je „živé a účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“ (zr. Hebr 4,12)
Keď hovoríme o Božom Slove musíme si uvedomiť, že nehovoríme o veci ale o živej osobe. Je to Božská Osoba, skrze ktorú bolo všetko stvorené a skrze ktorú Boh komunikuje s naším svetom. Boh skrze svoje Slovo zjavuje sám seba a zjavuje aj svoj večný plán. Biblia je Písomne zachytené Božie Slovo, ale Ono existuje ako samostatná živá Božská bytosť, skrze ktorú a pre ktorú bolo všetko stvorené. Každá stvorená skutočnosť povstáva Božím Slovom a každá dokonalosť je účasťou na tomto Božom Slove. Ono je zdrojom každej dokonalosti a každého pohybu dopredu.
Božie Slovo má ešte iné kvality, lebo je zároveň Večné, Nezrušiteľné a Nemenné. Vidíme to i v postoji Boha voči stvorenému svetu. Boh sa svojho plánu nezriekol ani keď zhrešili anjeli, ani keď zhrešili ľudia. I keď je Božie Slovo vrcholne účinné, predsa o ňom platí, že rešpektuje slobodu stvorených bytostí. Jedine vo vzťahu ku slobode stvorených bytostí sa môže stať, že sa toto Slovo nepresadí, že človek alebo anjel odpovie na Božiu stvoriteľskú výzvu k dokonalosti: „Ja nechcem!“
Veľmi často sa dostávame vo vzťahu ku Božiemu Slovu do duchovného zmätku, keď chceme toto Slovo žiť čiste ľudskou silou. Správny postoj ku Slovu Božiemu nám ukazuje Panna Mária pri zvestovaní. Ona nás učí, že každé Božie Slovo treba prijať s vierou v moc Božiu a s ochotou ponechať mu v sebe priestor k realizácii. „Nech sa mi stane podľa Tvojho Slova!“
Pán Ježiš nám v dnešnom podobenstve ukazuje tri chybné postoje voči Božiemu Slovu:
1. Nechápavosť – „keď niekto počúva Slovo o Kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchváti to, čo bolo zasiate do jeho srdca. Toto je človek, u ktorého bolo zrno zasiate na kraj cesty.“ Sv. Pavol hovorí: „Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať.“ (1 Kor 2,14) Je logické, že to čo nepochopíme, si väčšinou nedokážeme zapamätať a potom podľa toho ani žiť. Pri počúvaní Božieho Slova potrebujeme zvláštnu Božiu pomoc, svetlo Ducha Svätého, aby sme ho mohli pochopiť. Lebo len v Božom svetle môžeme uvidieť svetlo Slova. Diabol striehne na každé Božie Slovo, ako ten vták na kraji cesty a snaží sa ho vyrvať z nášho vedomia a pamäte. Liekom proti tejto chorobe je otvorenie sa Kristovi, vydanie svojho života, prosba o Ducha Svätého, aby nám pomohol chápať a aby nám pripomenul Slovo, ktoré sme počuli.
2. Nestálosť – trpí ňou človek, ktorý vypočuje to Slovo a hneď ho s radosťou prijíma; zatiaľ je všetko v poriadku a vyzerá to na dobrú úrodu. Avšak tento človek nemá v sebe koreň, je nestály. Keď príde súženie preto Slovo, hneď odpadne. Je to človek, ktorému chýba duchovná hĺbka. Dokáže sa nadchnúť, ale len na povrchu. Koreňom duchovného je osobná modlitba, spojenie s Bohom. Tento človek trpí nestálosťou, lebo sa nemodlí, lebo nieje vnútorne v Bohu zakorenený. Ak v sebe niekto objavuje túto nezakorenenosť, nech sa usiluje o spojenie s Bohom v modlitbe. „Kto sa nemodlí, ten sa nespasí!“ – hovorí staré ruské príslovie. Len ustavičná modlitba vedie ku spáse.
3. Obťaženosť – trpí ňou človek obťažený starosťami o tento svet. V takomto prípade zrno padá do tŕnia. Človek síce vypočuje to Slovo, ale starosti tohto sveta a vábivé bohatstvo udusia v ňom Slovo a ono neprinesie úrodu. Je to skúška, ktorá na nás dolieha zvlášť v tomto čase. Nepozrieť sa do každého časopisu, nepozerať každý film, neletieť za každou reklamou. To čo sa nepodarilo vtákom a suchu, sa veľmi často podarí tŕniu, pretože si ho často sami nahrnieme na zasiate Slovo, pretože si myslíme, že si tým zabezpečíme život. A výsledok – „Udusené Slovo!“ Nie je čas pre Boha. Človek sa pomaly prispôsobuje mysleniu tohto sveta a opúšťa pozície Slova. Liekom proti tejto chorobe je dobrovoľné prijatie chudoby, ako slobody od vecí, od túžby mať. Dobrovoľne prijatý kríž je pre zasiate Slovo ako podpera ktorú kladieme k niektorým druhom zeleniny, aby ju ostatné rastliny neudusili. Kde vo svojom živote zapichneme túto Božiu podperu vyrastieme nad trnie svojho života a budeme môcť priniesť úrodu.
Čo teda máme robiť, aby sme priniesli úrodu?
1. Otvoriť sa Ježišovi.
2. Modliť sa.
3. Prijať slobodu od vecí (dobrovoľnú chudobu) ako svoj životný štýl.
4. Nasledovať Ježiša.