Prvé čítanie nám opisuje prípad obrátenie Námana, ktorý bol vojenským veliteľom sýrskeho kráľa. Božie Slovo hovorí o jeho vysokom postavení, ale zároveň odhaľuje aj jeho osobnú tragédiu – malomocenstvo. Jeho choroba bola potrebné na to, aby sa sebavedomý vojvodca stretol s vlastnou bezmocnosťou, ale zároveň aj s mocou Živého Boha Izraela.
Možno ste si ani nevšimli inú postavu, alebo lepšie povedané postavičku, ktorá stojí v zákulisí tohto príbehu. A pravdepodobne ste z textu ani nevycítili osobnú tragédiu malého dievčatka, ktoré bolo násilne odvedené do zajatia zo svojej rodnej zeme a od svojej rodiny. Písmo Sväté vyslovene hovorí, že išlo o dievčatko. Nebola to „tá“ dievčina, ale „to“ dievčatko. Z jej vystupovania necítime nijakú tragédiu. Ona pevne stála na pozícii viery svojich bratov a sestier a to ju spájalo s domovom. Je stále doma v Bohu, v ktorého verí a skrze ktorého miluje aj tých, ktorí ju odvliekli do zajatia. Neberie svoj malý život ako tragédiu, ale chce účinne pomôcť svojmu pánovi a svojej pani. Keď sa dobre pozrieme na jej príbeh, zistíme že v ňom nejde o osobnú tragédiu malého človeka, ale o „veľké poslanie Božieho dieťaťa.“
Dievčatko svedčí: „Keby bol môj pán u proroka v Samárii, určite by ho oslobodil od malomocenstva!“ Dievčatko svedčí s istotou. Nehovorí „asi by ho mohol uzdraviť“, ale „určite by ho uzdravil“. Ten podmieňovací spôsob sa netýka ani Boha ani proroka, ale Námana. „Keby bol môj pán u proroka v Samárii, určite by ho oslobodil od malomocenstva!“ Toto svedectvo s istotou spôsobuje, že sa Náman najprv ide poradiť so svojím kráľom a potom sa vydáva na cestu.
Potom nám Písmo sväté na chvíľu ukáže otrasný svet špekulácii vládcov a politikov. Sýrsky kráľ ide na všetko s pozície svojej moci a píše si len so seberovným kráľom. Ako rovný s rovným. A píše mu toto: „Keď dostaneš tento list, vedz, že ti posielam svojho služobníka Námana, aby si ho oslobodil od malomocenstva!“ Izraelský kráľ sa poradil so svojimi radcami a dvornými lekármi, ktorí mali vysoké školy a tituly spredu i zozadu, a oni mu potvrdili, že malomocenstvo je choroba, ktorá sa liečiť nedá. Čiže z toho vyplýva, že kráľ Asýrie určite hľadá zámienku k vojne. Ide o politickú provokáciu. Vedci vedia veľmi dobre rozlíšiť čo je možné a čo nie je možné. Vyzerá to tak, že sa na dvore Izraelského kráľa neráta vážne s Bohom, ktorému je všetko možné. O tom svedčí aj odpoveď Izraelského kráľa: „Čo som Boh, aby som mohol zabíjať a oživovať, keď tento posiela ku mne človeka, aby som ho oslobodil od malomocenstva? Pozrite, očividne hľadá proti mne zámienku?“ Politik vo všetkom vidí len politiku.
Náman chce svoje zdravie získať slušnejším spôsobom. Chce si ho kúpiť. Veď si to môže dovoliť. Berie desať hrivien striebra, šesťtisíc šiklov zlata a desať oblekov. Avšak Izraelský kráľ upadne do ešte väčšieho zmätku. Tentoraz to vyzerá na vážne presvedčenie o tom, že on, kráľ Izraela, to naozaj môže urobiť. A to je šialené. Kráľ si trhá rúcho.
Vzdelanie a svetská moc nedáva nikomu právo na disponovanie mocou, ktorá patrí jedine Bohu. Táto moc sa dá aktivizovať jedine vierou, nádejou a láskou. V tomto zmysle Boh uprednostňuje malých a v očiach tohto sveta bezvýznamných ľudí, aby skrze nich konal veľké veci. Možno by stálo za zamyslenie, prečo sa vzdelaný človek ťažšie stáva nástrojom božím. Keď si dobre všimneme systém školského vzdelávania, tak zistíme, že celý je budovaný na tom, aby nám ukázal, čo nie je možné. „Odtiaľ – potiaľ“, ďalej je to nemožné. Chyba je vtom, že sa tu ráta len so schopnosťami človeka alebo prírody. S Bohom ako Stvoriteľom Univerza sa vážne neráta. Náš systém vyučovania nás učí nerátať s Tým, ktorému je všetko možné.
Keď Boží muž Elizeus počul, že si Izraelský kráľ roztrhol rúcho, poslal mu odkaz: „Prečo si si roztrhol rúcho? Nech príde ku mne a zvie, že je v Izraeli prorok.“ Prorok je božím hovorcom. Vystupuje a koná v mene Boha. Zdá sa, že kráľ Izraela nevie o moci proroka.
„Náman teda išiel so svojimi koňmi a mužmi a zastal predo dverami Elizeovho domu. Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: „Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a budeš zasa čistý!” A tu Náman prežíva skúšku. „Náman sa rozhneval a odišiel so slovami: „Nazdával som sa, že naisto vyjde ku mne a bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne miesta a odstráni malomocenstvo. Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie ako všetky rieky Izraela?! Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť sa?” Je nebezpečne dopredu si predstavovať ako bude Boh konať. Náman si predstavoval, že prorok vyjde k nemu, bude vzývať meno svojho boha, rukou sa dotkne malomocného miesta a uzdraví ho. Obrátil sa a rozhnevaný odchádzal. Boží spôsob konania narazil na pýchu ľudského rozumu. Jeho argumenty sa zdajú úplne logické.
Prorok Elizeus posiela veľkého vojvodcu Sýrie k vode. Je to ponižujúce. Ako keby mu povedal: „Si špinavý, choď sa najprv umyť!“ Takto môže jednať s nejakým izraelským roľníkom, ale nie s vojvodcom Námanom. Ako veľmi uráža pýchu nášho rozumu jednoduchosť Božieho konania. Boh nechce od nás nič veľkolepé. Zmierenie s Bohom sa deje skrze vieru a krst. Je celkom možné, že keby sa do cirkvi vstupovalo skrz nejakú bolestivú operáciu, ako je to napríklad obriezka, mnohí význační ľudia by do cirkvi hľadali cestu. Ale skutočnosť, že nás Boh ospravedlňuje zadarmo skrze vieru a krst uráža našu pýchu.
Náman mal však jedno veľké šťastie a to, že mal okolo seba mnohých ľudí, ktorí ho mali naozaj radí. Jeho sluhovia pristúpili k nemu, prehovárali ho a vraveli: „Keby prorok žiadal od teba veľkú vec, neurobil by si to? O čo skôr, keď ti povedal: Okúp sa a budeš čistý!” A on dal na ích slovo. „Zostúpil a sedem ráz sa ponoril do Jordána podľa slova Božieho muža a jeho telo bolo zasa také čisté ako telo malého chlapca.“
Na počiatku tohto príbehu, ktorý by sme my dospelí a vzdelaní najradšej zaradili do ríše legiend a bájok, stálo malé dievčatko so svojou veľkou vierou v Boha, ktorý môže a chce pomôcť. A na konci príbehu stojí znovuzrodený človek, telesne i duševne obnovený. „Nato sa s celým sprievodom vrátil k Božiemu mužovi. Keď prišiel a zastal pred ním, vravel: „Teraz viem; že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli.“