Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o potrebe pokánia. Slovo pokánie v jazyku Ježišovho národa malo zmysel „návratu domov“. Boh sám pripravuje človeku cestu domov. Boh pripravuje pre človeka Exodus, vykúpenie. Tak to vidíme aj v prvom čítaní z 2. knihy Mojžišovej. O Mojžišovi vieme, že chcel pomôcť svojmu národu. Zabil Egypťana, ktorý surovo bil jeho krajana. Keď sa to odhalilo, utiekol zo strachu na púšť. Tam vstúpil do služby madiánskeho kňaza ako pastier a oženil s jeho dcérou. Pri tejto práci okolo oviec sa jeho život a myslenie zjednodušili. Boh ku svojmu dielu nepotrebuje ľudskú chytrosť, ale potrebuje jednoduchosť. Mojžišovo postupne zabúda na chytrosť Egypta, v ktorej vyrástol a bol vychovávaný a osvojuje si jednoduchosť pastiera – človeka púšte. A keď sa jeho myslenie stáva úplne jednoduchým, keď je jeho myslenie priblíži priezračnej detskej duši, vtedy sa mu zjavuje Boh.
Boh sa mu zjavuje ako „oheň“. To je prvá pravda, ktorú nám o Bohu poskytuje prvé čítanie: Boh je Oheň, a k ohňu nerozlučne patrí svetlo a teplo. Oheň je sila, ktorá všetko mení na teplo a svetlo. Oheň je sila Premenenia. Je najvýstižnejším podobenstvom Lásky, ktorá svojou silou premieňa toho, kto miluje v milovaného. Zvláštnosť tohto Božieho Ohňa je aj v tom, že hoci ker horí plameňom, predsa mu to neublíži a zostáva sám sebou. To je predobraz Vtelenia. Vtelenie neničí ľudskú prirodzenosť, ale ju zošľachťuje.
Mojžiš počuje z kríka oslovenie. Boh ho pozná po mene. Boh každého jedného z nás pozná po mene, pozná nás lepšie ako my sami seba. „Zobuj si z nôh sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.” Sväté je to miesto, na ktorom sa zjavuje Boh. Boh sa predstavuje ako vidiaci. Boh, ktorý vidí utrpenie svojho ľudu v Egypte a počuje jeho nárek. Boh pozná jeho bolesť. Keď hebrejčina používa slovo poznať, tak nemyslí len na intelektuálne poznanie, ale má na mysli skúsenostné poznanie. „Poznám jeho bolesť a zostúpil som, aby som ho vyslobodil z rúk Egypťanov a vyviedol z tej krajiny do krajiny dobrej a rozľahlej.” Boh je vysloboditeľom človeka, ale bez poslušnej viery a odovzdanosti neexistuje žiadna záchrana, žiadne vyslobodenie.
Keď sa Mojžiš pýta Boha na jeho meno počuje: „Ja som, ktorý som”. Je to zvláštna odpoveď. O Bohu neprezrádza skoro nič, iba to, že je. V určitom zmysle je odpoveďou na otázku, ktorú si asi často kládli zotročení Izraeliti: „Existuje Boh?“ „Kde je Boh našich otcov?“ Toto meno vyjadruje Božiu existenciu a jeho večne trvanie. To meno je spasiteľné pre tých, ktorý pochybujú pre svoje veľké súženie o existencii Boha. Boh je a Boh stoji na strane sužovaného človeka. Boh je Alfa i Omega, začiatok i koniec. Tento Boh, večne existujúci, sa chce zjaviť skrze obmedzený ľudský život. On sa totiž nazýva aj Bohom otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba. Boh si berie meno po otcoch. Boh Abrahámov je Bohom bezhraničnej viery, Boh Izákov je Bohom splnených zasľúbení, Bohom nádeje, Boh Jakubov je Bohom požehnania, Bohom lásky. K Bohu Izraela sa približujeme vierou, nádejou a láskou.
Staroveké národy žili v presvedčení, že ak poznajú niekoho meno, môžu ho ovládať. Preto Boh nezjavil a neprezradil svoju podstatu, aby si človek nemyslel, že s ním môže manipulovať. Židia mali tak veľkú úctu k Božiemu menu, že ho v texte nevyslovovali, ale nahrádzali slovíčkom Adonai, čo znamená Pán. Ráz do roka, na sviatok Zmierenia, smel veľkňaz potichu vo Veľsvätyni vysloviť toto meno. A preto ani do dnes nepoznáme jeho presnú podobu, lebo židia v texte písali len spoluhlásky. Toto SZ Božie meno akoby potrebovalo NZ doplnenie. „Ja som Láska!“ S Bohom nemožno manipulovať, ale Boha môžeme len milovať. Jediná cesta k zbožšteniu je Láska. Boha Lásku máme žiť.
Celé Božie Zjavenia sa deje skrze Božie Slovo, ktoré je jedine a ktoré sa stalo telom v osobe Ježiša Krista. Sv. Justín vo svojej Apológii, ktorú adresoval Rímskemu cisárovi, píše o zjavení Mojžišovi, že sa udialo skrze Krista: „Uviedli sme svedectvá prorokov, aby sme dokázali, že Ježiš Kristus je Syn a Vyslanec Boží, že existoval najprv ako Slovo, že sa niekedy zjavil v podobe ohňa, inokedy v podobe nehmotných bytostí, teraz však z Božej vôle sa stal kvôli ľudskému pokoleniu človekom a rozhodol sa vytrpieť všetko, čo mu na podnet démonov prichystali nerozumní Židia. Nikto nepozná Otca iba Syn a nikto nepozná Syna iba Otec a komu by to chcel Syn zjaviť. Židia sa vtedy domnievali, že k Mojžišovi hovoril Otec Všehomíra a zatiaľ to k nemu hovoril Boží Syn, ktorý je nazývaný Anjelom a Vyslancom Božím. Preto ich právom pokáral prorocký Duch i samotný Kristus, že nepoznali ani Otca ani Syna. O Synovi hovoria, že je to Otec, a tým dokazujú, že nepoznajú ani Otca a ani nevedia, že Otec Všehomíra ma Syna. Syn je Božie Slovo, Boží prvorodený a preto taktiež Boh. Kedysi sa v podobe ohňa či nehmotnej bytosti zjavil Mojžišovi a ostatným prorokom. Teraz v dobe vašej vlády, ako sme už povedali, sa z vôle Otca, skrze Pannu stal človekom, aby spasil tých, ktorý v neho veria.“
Aj toto SZ meno Boha patrí rovnako Kristovi. Meno Ježiš znamená: „JHVH je spása.“ Sám Ježiš si robí nárok na toto meno. Na viacerých miestach Jánovho evanjelia nachádzame pre nás podivne znejúce vety: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že JA SOM” (Jn 8,28). „Lebo ak neuveríte, že JA SOM, zomriete vo svojich hriechoch” (Jn 8,24). Pri čítaní Umučenia nášho Pána, prichádzame k situácii, keď prichádzajú vojaci aby zajali Ježiša. Ježiš sa ich pýta: „Koho hľadáte?” Odpovedajú mu: „Ježiša Nazaretského!” „JA SOM” hovorí Ježiš „Oni cúvli a padli na zem” (Jn 18,4-6). Prečo cúvli a padli na zem? Pretože vyslovil Božské meno: „Ego eimi”- „JA SOM” a z neho prebleskla na okamžik jeho moc.
Túto vieru zdedila cirkev od apoštolov, táto viera posvätila jej začiatky, utvárala jej Bohopoctu a dokonca i jej umenie. Nad aureolou Krista autokrátora na mozaikách a starovekých ikonách sú zlatom napísané tri grécke písmená: O O N: čo znamená: „Ten, ktorý je”. Toto je naša viera, ktorú je potrebné si uvedomiť zvlášť v dnešnej dobe, keď svet zaplavuje blud svedkov Jehovových. Oni robia rozdiel medzi SZ zjavením Boha a NZ zjavením, akoby sa Božie zjavenie nedialo vždy a výlučne skrze Krista.
Boh sa Mojžišovi predstavuje aj ako Boh otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba. Aký je môj život? Bude sa môcť ráz Boh nazvať aj mojím menom? Žijem tak, aby sa Boh mohol prihlásiť k môjmu životu? Boh sa prihlási k môjmu životu, ak mu dovolím, aby mi urobil veľké veci. Boh sa chce zjaviť cez nás ľudí aj dnes a tomuto veku. Určenie človeka je v tom, aby bol Božím obrazom. Robme pokánie, vráťme sa k Bohu nášho rodu, vráťme sa k Bohu dejín. Len, keď sa vrátime k Bohu, k Láske, zachováme si národ. Uverme v Lásku a žime pre Lásku. V Láske je veľkosť človeka, Boh je Láska. Skutočná láska je súlad s Bohom, ktorý zjavuje svoj charakter vo svojom Slove.