Hovorili sme o tom, že svätokrádež spočíva v tom, že prijímam síce telo Kristovo, ale neprijímam ho v tom duchu, v ktorom sa mi ono dáva. Nemám Ducha Kristovho, nemám lásku. Tým nechcem tvrdiť, že keď v sebe necítim lásku, že nemôžem pristúpiť. Lásku nemusíme cítiť. Láska je predovšetkým záležitosťou vôle a nie citu. Láska je v súhlase s vôľou Božou, láska je v poslušnosti jeho príkazom.
Dnes by sme sa zamerali na niečo iné. Všimnime si samotné slová premenenia. Počujeme ich každý deň aj viac krát a predsa, rozumieme im naozaj? Sú to slová, ktorými sa uzatvára Nová Zmluva v Ježišovej krvi.
Počúvajme: „On, prv než sa dobrovoľne vydal na smrť, vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával svojím učeníkom, hovoriac.“ Táto smrť bola vo sviatosti už predtým ako sa naozaj stala skutočnosťou, prijatá a to úplne dobrovoľne a vďačne voči Otcovi. Ježiš názorne prijatie svojej smrti naznačil tým, že vzal chlieb a lámal. Ovocie tejto smrti je naznačené dávaním chleba učeníkom. Je to smrť, z ktorej pre nás všetkých vyrazili prúdy života.
Ježiš skôr ako ustanovil Eucharistiu hovorí o sebe: „Ja som Živý Chlieb, ktorý zostúpil z neba”. Ježiš sa teda nestáva chlebom až vo sviatosti. Samou svojou podstatou je chlieb, živý chlieb, večný chlieb. Chlieb, ktorý prichádza od Otca a dáva život svetu. „Chlieb, ktorý ja dám je moje telo, dané za život sveta.” Chlieb je teda skutočne najlepšou a najvhodnejšou matériou pre sviatosť Ježišovej lásky až do krajnosti. Chlieb, ktorým sa každodenne živíme. Tak isto chce Ježiš preniknúť nielen do sviatočných chvíľ života, ale i do tých všedných. Všedných ako je náš každodenný chlieb a predsa životne dôležitých.
Ježiš nás vyzýva: „Vezmite a jedzte z neho všetci: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.” Tieto slová Ježiš adresuje svojím učeníkom. Je síce veľkou túžbou jeho srdca, aby prišli skutočne všetci, lebo ak nebudú jesť Telo Syna človeka, nebudú mať v sebe život. Ale je pravdou, že len tí, ktorí v neho veria, môžu ho s úžitkom prijať.
„Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás”. Kde nájdeme, väčší plameň lásky, ako tu. Tu sa obetuje už nie krv zvierat, ale sám Boží Syn za nás. Dáva svoje ľudské telo, ktoré je preniknuté Božským životom. Toto telo je ako zástupná obeta za každého jedného z nás. My sme nezažili dobu SZ obiet, keď sa veriaci človek chcel dopracovať k zmiereniu s Bohom skrze obety zvierat. A napriek množstvu obetí nikdy nemohol mať istotu, že mu Boh naozaj odpustil. Ale my sme zmierovaný skrze jeho sväté človečenstvo, ktoré sa za nás vydalo.
„Podobne po večeri vzal kalich, znovu vzdával vďaky a dal ho svojím učeníkom, hovoriac.“ Druhu čiastku matérie pre sviatosť tvorí víno. A znovu môžeme povedať, že Ježiš zo samotnej svojej podstaty je vínom, ktoré obveseľuje srdce človeka. On sám hovorí: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a pije.” Teda znovu sa Ježiš nestáva vínom až teraz, ale On je pravým nápojom od večnosti, a teraz len berie na seba podobu toho, čo znovu tvorí základ pre každodenný pokrm v oblasti stredozemného mora. Chlieb a víno, zmiešané s vodou.
A znovu je tu výzva: „Vezmite a pite z neho všetci: Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov.” Zmysel vyliatej krvi Pána Ježiša je očistenie od hriechov. Bez vyliatej krvi nieto odpustenia. A práve preto, že Ježiš vylial svoju krv, mne sa odpúšťajú hriechy. Tak veľká je Božia láska v Eucharistii.
„Je to krv novej a večnej zmluvy”. Už po tejto zmluve nebude ustanovená nová. Táto zmluva je stále nová a je večná. Je úplne dostačujúca. Nemá zmysel vracať sa k predobrazom. Ježiš chce, aby sme toto robili na jeho pamiatku. Hebreji verili, že mŕtvi môže byť všade tam, kde sa deje nejaká spomienková slávnosť na neho. Ale spomienka v ich zmysle, neznamená, len myšlienkový návrat do minulosti, ale pripojenie sa k tým, ktorí boli účastní na tomto dive na Kalvárii i vo večeradle. V Talmude sa dočítame, že všetci, ktorí slávili SZ veľkonočnú obetu baránka prešli spolu s Mojžišom cez Červené more a boli vyslobodení z Egypta. Tak sa deje i nám, že my všetci skrze túto NZ obetnú hostinu máme účasť na všetkých tých dobrách, ktoré vyplynuli zo Spasiteľovej smrti na kríži.