Pán Ježiš v dnešnom podobenstve prehlasuje o Božom kráľovstve toto: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu.“ Božie kráľovstvo je ústredným očakávaním celých Dejín Spásy. Židia i kresťania si v minulosti lepšie uvedomovali to, čo nám často uniká, že žijeme vo vyhnanstve, ďaleko od Pána. I my sa predsa denne aj viackrát modlíme: „Príď kráľovstvo tvoje, buď tvoja vôľa ako na nebi tak i na zemi…“ Každý deň znovu a znovu prosíme o to, aby prišlo Božie Kráľovstvo. Keby náš svet bol s ním totožní, nemuseli by sme tak úpenlivo prosiť, aby aj na zemi zavládlo to, čo je v nebi. Je to vôbec možné? Je možné, prežívať nebo tu na zemi? Každý deň sa za to modlíme. Myslíte si, že nás Ježiš naučil modlitbu, ktorá by nemohla byt vyslyšaná? Keď ráz apoštoli položili Ježišovi otázku: „Kedy príde Božie kráľovstvo?“, dostali prekvapivú odpoveď: „Kráľovstvo Božie je vo vás! Kráľovstvo Božie nepríde pozorovatelne!“
Aj skúsenosť Panny Márie potvrdzuje, že to možné je. Ona sama nám vo svojom chválospeve svedčí: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu mojom Spasiteľovi, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný.“ Panna Mária potvrdzuje, že už teraz môžeme mať v srdci radosť, ktorú majú nebešťania v nebi. Zem síce stále ostáva vyhnanstvom, ale v našich srdciach sa už teraz objavuje Božie kráľovstvo v tej miere, v akej sa podriaďujeme a odovzdávame Ježišovi. Už v tomto svete sa prežíva Božie Kráľovstvo všade tam, kde svoju vôľu podriaďujeme vôli Božej, všade tam, kde uznávame Ježiša za svojho kráľa a prijímame jeho vládu. Kráľ už prišiel, treba ho len za kráľa uznať a podriadiť mu svoj život.
Kráľovstvo Božie nespočíva v tom, že sa my sami začneme horlivo cvičiť v čnostiach a tak sa staneme lepšími. Božie kráľovstvo má svoj základ vo viere a v odovzdanosti, vo svätom prijímaní, v prijatí Ježiša Krista a v našom následnom vydaní. Ježiš je Život. Nie život, ktorý by sme mali silou svojej vôle napodobovať a kopírovať, ale Život, ktorý má vlastnú silu a vitalitu, ktorý rastie tak, že ani nevieme ako. Od nás sa očakáva, že ho zasadíme, že ho do seba prijmeme, že ho budeme zalievať túžbou po podobnosti s Ježišom, teda láskou k Nemu a že nebudeme myslieť, chcieť a konať opačne. Otcovia hovorievali, že Ježiša nemáme napodobovať, ale žiť. Aby sme ho však mohli žiť, musíme napodobovať Pannu Máriu, ktorá nám ukazuje, ako ho treba do seba prijať.
Každý hriech nás vrhá znovu do otroctva, pod moc zlého ducha. Všetci mi dáte za pravdu, že hriech ešte nikoho neurobil šťastným. Myslím si, že o tom by vedeli hovoriť spovednice. Hovorili by o ľudskom nešťastí, ktoré spôsobil hriech a diabol v našom živote, v našej duši. Diabol zakaždým sľubuje človeku akési evanjelium naopak: „Keď pôjdeš po ceste svojej vôle a svojich chúťok, budeš blažený ako Boh!“ My však už veľmi dobre vieme, čo nasleduje: Otvorenie očí, poznanie zla, bolesti, smrti, strachu, depresie, vyhnanie z raja, strata Božieho priateľstva.
Spása človeka spočíva v tom, že znovu prijme Ježiša do seba, znovu sa v poslušnosti podrobí Božiemu zákonu. Toto je skúsenosť všetkých tých, ktorí vo svete uskutočňujú vôľu Božiu. Keď kráčame cestou Božích prikázaní, rastie v nás vnútorný pokoj, rastie náš zážitok vnútorného šťastia, dokonca rastie naša odolnosť voči hriechu, rastie účinnosť našich modlitieb, rastie láska k Bohu a jeho Slovu. Toto všetko spôsobuje Ježiš, ktorého sme prijali ako svojho Pána a Spasiteľa. Je to presne tak ako hovorí: „semeno klíči a rastie“ a človek ani nevie ako.