3. piatok, cyklus II. – (2 Sam 11,1-17)

Včera nám Božie Slovo postavilo pred oči Dávida, ktorý sa modlí a prijíma Božie zasľúbenia. Dnes ho vidíme v inom svetle. Dávid žije na výslní svojej slávy a teší sa z Božích zasľúbení, ale stráca ostražitosť. A ako sa povie: „Čert nikdy nespí”. Boží nepriateľ má snahu odviesť nás od poslušnosti Božiemu zákonu.

V dnešnom čítaní vidíme, ako jeden hriech plodí hriechy ďalšie. Najprv je to hriech cudzoložstva s manželkou Uriášovou. Potom je to hriech pokrytectva, keď Dávid chce zamaskovať svoj hriech tým, že pozýva jej manžela domov, aby bol s ňou a mohlo sa dieťa, ktoré sa počalo, pričítať Uriášovi. Potom je to vražda. Dávid necháva rukami Amončanov zavraždiť Urijáša. Jeho nešľachetné počínanie budú mnohí považovať za humánny čin. Kráľ si predsa zobral vdovu po hrdinskom bojovníkovi, ktorá čakala dieťa.

Včera sme mohli počuť o velikých Božích zasľúbeniach pre Dávida, dnes vidíme veľké zlyhanie z jeho strany. Boh je však verný svojim prísľubom a všetko obracia k dobru tomu, kto sa kajá. Možno aj vďaka tomuto hriechu a následnému pokániu existujú krásne kajúce žalmy pripisované kráľovi Dávidovi. A aj tento hriech sa zapísal do rodokmeňu Pána Ježiša. Keď sa kajáme Boh aj z našej zlej minulosti robí dobro.

Zajtra budeme počuť o prorockom odhalení Dávidovho hriechu. Prichádza k nemu prorok Nátan a hovorí mu: „Ty si ten muž: A už nikdy neodstúpi meč od tvojho domí pretože si mnou opovrhol a vzal si si manželku Hetejca Uriáša za ženu.“ Každý hriech je opovrhnutím Bohom, neposlušnosťou voči Bohu. Dávid konal potajomky, ale Boh bude konať verejne. „Ty si konal potajomky, ja toto urobím pred očami celého Izraela za jasného dňa.“ Dávid povedal Nátanovi: „Zhrešil som proti Pánovi.“ Nátan riekol Dávidovi: „Aj Pán ti odpustil hriech; nezomrieš. Ale pretože si týmto zavinil rúhanie Pánových nepriateľov, syn, ktorý sa ti narodí, zomrie.“ Keď poznáme dejiny Izraelských kráľov málokedy sa objavuje taká postava, ktorá sa nechá napomenúť a robí pokánia. Dávid je veľký svojou kajúcnosťou. Túto jeho kajúcnosť vidíme aj neskoršie, keď je ochotný znášať utrpenie, ktoré mu spôsobil jeho syn Absolón. Prorok nám zvestuje, že ťažký hriech zaviňuje rúhanie Pánových nepriateľov. Kresťan stráca silu svedectva a prestáva biť svedkom.

Dnešné čítania nás teda nabáda k ostražitosti. Pretože nežijeme v Božom Kráľovstve, ale vo svete, v ktorom treba bojovať. Sv. Pavol v liste Efezanom, takto vyhodnocuje situáciu človeka vo svete: „Bratia, hľadajte silu v Pánovi a v jeho všemohúcnosti. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť diablovým úkladom. Lebo nebojujeme proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti vladárom tohoto temného sveta, proti zloduchom pod nebesiami. Preto si oblečte Božiu výzbroj, aby ste vládali čeliť v deň zla, všetko prekonať a obstáť. Modlite sa a proste. Modlite sa neustále v Duchu. V ňom bedlite a vytrvalo proste zo všetkých svätých.“ (Ef 6,10-13.18) Do Božej výzbroje sa obliekame modlitbou a odovzdanosťou.