Dnešné prvé čítanie nám ukazuje niektoré postoje, ktoré je vhodné si osvojiť pri počúvaní a štúdiu Písma Sv.. Písmo sv. je Božie Slovo, preto má byť prijímané ináč ako ľudské slová. Keď kňaz Ezdráš čítal ľudu Božie Slovo, stal na vyvýšenom pódiu, aby ho všetci mohli dobre rozumieť. Teda Božie Slovo má byť tak prednášané, aby mu mohli všetci prítomní porozumieť. Veriaci, ktorý je k tomu určený, musí si ho najprv sám prečítať, aby ho dokázal správne predniesť. Božie Slovo sa nedá čítať len tak bez prípravy. Takisto kňaz, ktorý vedie Bohoslužbu, má toto slovo správne vyložiť. Je dobré skôr ako prídete na nedeľnú bohoslužbu pozrieť sa aké budú čítania.
V knihe Nehemiáš sa píše, že „pozornosť všetkého ľudu bola upretá ku knihe zákona.“ Vo východnej liturgii sa pred čítaním z Nového zákona kňaz spolu s diakonom odoberie na sedes a odtiaľ zvolá: „Vnímajme! Pokoj všetkým!” A diakon odpovie: „Premúdrosť vnímajme!” Výzva – Vnímajme! – je vždy naliehavým a vážnym pozvaním sústrediť sa na najbližší úkon, ktorý je veľmi dôležitý a jeho úspech v duši človeka závisí od otvorenosti a pripravenosti s akou počúva. Akoby nám hovoril: „Dávajte veľký pozor, lebo teraz sa bude hlásať Slovo Živého Boha, ktoré má moc spasiť vaše duše.“ Na Božie Slovo sa treba dobre sústrediť, lebo zlí duchovia sa veľmi snažia o to, aby vytrhli z našej duše zasiate Božie Slovo. Pán Ježiš v podobenstve o rozsievačovi hovorí o zrne zasiatom pri ceste, a toto sa vzťahuje na tých, ktorý len povrchne prijímajú Božie Slovo. Priletia vtáci a vyzobú to zrno a ono neprinesie žiadnu úrodu.
Keď Ezdráš otvoril knihu zákona „všetok ľud povstal“ tak ako to robíme aj my pri čítaní evanjelia. Tento postoj nás má voviesť do pozornej bdelosti, podobne ako keď sluha stojí pred svojím pánom a čaká na jeho rozkazy. Tiež je v tomto postoji vyjadrená ochota vydať sa tam, kde ma Pán pošle.
„Potom Ezdráš velebil Pána, veľkého Boha a všetok ľud dvíhal ruky a hovoril „Amen, amen!“ Izrael sa vrátil z exilu z Babylonského zajatia. Práve vo vyhnanstve vznikala synagogálna liturgia ako náhrada za chrámové obete. Namiesto chrámu v Jeruzaleme sa Izrael zhromažďoval pri čítaní Božieho Slova. Ono sa stalo akoby ích vlasťou. V Babylone nemohli slobodne počúvať Božie Slovo a mali po ňom veľký hlad. A preto muselo byť pre nich ohromným zážitkom počúvať toto Slovo v zasľúbenej zemi. Židia, každú svoju bohoslužobnú akciu začínali zvelebovaním Boha. A toto máme robiť aj my.
Božiemu Slovu môžeme vzdať úctu aj pokľaknutím, tak ako to robíme pred Sviatosťou Oltárnou. Aj Ezdrášovi poslucháči: „Padli na kolená, skláňali sa k zemi a klaňali sa Bohu.“ Božie Slovo je takisto sviatosťou. Sv. Augustín ho nazýva: „Sacramentum audibile“ – „Sviatosť počutia“. Kristus je v ňom reálne prítomný ako v ostatných sviatostiach. Ostatné sviatosti dokonca čerpajú svoju silu z Božieho Slova, ktoré sa počas ích udeľovania číta, alebo ktorým sa priamo uskutočňujú. Veď Božím Slovom sa deje aj Premenenie na oltári.
Sv. František Saleský, ktorého sviatok je 24.1. nám ohľadom čítania Božieho Slova dáva túto radu: „Rada počúvaj Slovo Božie, či už v kázni, alebo v prednáške. Je to dobré semeno, ktoré nesmieš nechať padnúť medzi skaly. Náboženské vzdelanie vždy vyžaduje rozšírenie a prehĺbenie a vôľa potrebuje povzbudenie. Aká škodlivá, nebezpečná a trestuhodná je „domnelá“ sebestačnosť v náboženskom vzdelávaní. Spasiteľ o tom povedal: „Kto je z Boha, počúva Božie Slovo“ (Jn 8,47). Kto teda nepočúva, kto nerád počúva, kto sa mu úplne úmyselne vyhýba – napríklad chodí úmyselne do kostola až po kázni – ten nie je z Boha, z kohože je? Z nepriateľa božieho – diabla.
Počúvaj Božie Slovo vždy úctivo a pozorne. Počúvaj ho v duchu viery, akoby vychádzalo z úst Božích. Dovoľ, aby slová a myšlienky padali na tvoju dušu, aby vnikali do nej, rob si vážne predsavzatia podľa počutých myšlienok, aby semeno Božieho Slova prinášalo v tvojom srdci ovocie tridsať, šesťdesiat až stonásobné. Príkladom nech ti je Ježišova matka, o ktorej je napísané: „Ale Mária, zachovávala všetky tieto slová hlboko vo svojom srdci a premýšľala o nich“. Pamätaj, že Boh tak isto počúva a prijíma naše slová, slová našej modlitby, ako my sami počúvame a prijímame jeho slová.“
Podobný postoj nachádzame u sv. Františka z Assisi: „Pretože ten, kto je z Boha, počúva Slovo Božie, máme aj my, ktorý sme zvláštnym spôsobom ustanovení ku službe Božej, nielen poslúchať a robiť, čo hovorí, ale aj opatrovať nádoby a ostatné predmety používané pri Bohoslužbe, ktoré obsahujú jeho Slovo. Skrze Božie Slovo do nás hlboko preniká vznešenosť nášho Stvoriteľa. Preto napomínam všetkých svojich bratov a povzbudzujem ich v Kristovi ak nájdu kdekoľvek napísané Slovo Božie, zachádzali s ním, čo najúctivejšie a pokiaľ to na nich záleží, zbierali ich a ukladali, ak ich nájdu na nedôstojných miestach alebo niekde pohodené a tak v nich ctili Pána, ktorý ich vyslovil. Mnoho vecí sa totiž posväcuje Božím Slovom a mocou slov Kristových sa deje aj premenenie na oltári.“
Záver dnešného čítania znel: „A nermúťte sa, veď radosť z Pána je vaša sila.“ Sv. Augustín hovorí: „Božie Slovo sa ti bude javiť ako nepriateľ tvojej duše, kým nepochopíš, že je príčinou tvojej Spásy.“ I keď nám Božie Slovo odhaľuje našu hriešnosť a pomýlenosť, robí to s podobným úmyslom ako lekár, ktorý odhaľuje pacientovi diagnózu, aby uznal potrebu liečiť sa. Najlepšie sa uzdravuje ten, kto sa raduje. Aj Boh môže najviac vtedy pôsobiť v nás, keď je On našou radosťou.