Dnes by sme sa dôkladnejšie pozreli na postavu proroka Jonáša. Spis o prorokovi Jonášovi patrí medzi najkratšie záznamy v Písme Svätom a predsa sa v ňom hovorí o veľmi svojráznej postave. Čo je na ňom také zvláštne?
Kniha opisuje príbeh proroka, ktorého Boh posiela k záchrane pohanského mesta. Prorok dostáva toto zvláštne povolanie v dobe, v ktorej sa formovalo presvedčenie o vyvolení Židovského národa. Jednoduchý veriaci žid chápal svoje vyvolenie ako vrodenú genetickú kvalitu. Bol presvedčený o tom, že je Bohu vzácny a milý už len kvôli svojmu pôvodu z Abraháma. Neuvedomoval si, že Boh ho vyvolil preto, aby skrze neho zachránil okolitý svet. Nechápal, že božie vyvolenie je nerozlučne spojené s poslaním.
Kniha proroka Jonáša aj nám chce povedať, že nie sme vyvolení pre seba samých, ale aj my sme tu preto, aby sme šli a prinášali hojné ovocie. Prijať toto poslanie je ťažké a nemôžeme sa čudovať, že to bolo takisto proti vôli prorokovi Jonášovi. Znovu sa vracať do sveta, ktorý je pokušením, znovu sa dotýkať ľudskej biedy. Jonášov odpor voči božiemu plánu spásy išiel tak ďaleko, že sa rozhodol utiecť Bohu. Staroveké národy boli presvedčené, že každá krajina má svojho boha. Utiecť bohu teda pre neho znamenalo, odísť z Izraela. Jonáš nasadol na loď, ktorá išla presne opačným smerom, ako ho posielal Boh. Rozhodol sa cestovať do Španielska.
Kniha Jonášova opisuje veľkú búrku, ktorá zasiahla loď, na ktorej sa Jonáš plavil. Námorníkom sa už zdalo, že všetci zahynú. Každý námorník sa modlil ku svojmu bohu, len Jonáš spal a nechcel sa modliť. On totiž utekal Bohu, nemal sa ku komu modliť. Keď námorníci pomocou lósu zistili, že je to Jonáš, ktorý je zodpovedný za túto búrku, on sám im poradil, aby ho hodili do rozbúreného mora a more sa utíši. V mori ho prehltla veľká ryba a on sa v jej útrobách zmietal v hlbočinách mora tri dni a tri noci. A až v tomto veľkom nebezpečenstve sa Jonáš začal znovu modliť a sľúbil, že splní svoje poslanie. Potom ho ryba vyvrhla na zem. Poznáme to, že ak odmietame svoje povolanie a poslanie, dostávame sa do duchovnej búrky a tmy bezbožnosti. Najväčšiu radosť v duchovnom živote spôsobuje človeku fakt, keď s istotou vie, že je na tom mieste, na ktorom ho chce mať Boh.
Zdá sa, že obrátiť proroka Jonáša vyžadovalo väčšiu námahu ako obrátenie mesta Ninive. Písmo sväté vyslovené hovorí, že Ninivčania sa obrátili na Jonášovo kázanie. Jonáš prichádza ako hlásateľ Božích trestov. Kladie dôraz na Boží trest, ak sa Ninive neobráti. A predsa sa Ninive, napriek všetkému jeho očakávaniu, obrátilo. Taký veľký účinok malo slovo proroka Jonáša a on tak málo veril v silu Božieho Slova. Tvrdosť Jonášovho srdca bola tak veľká, že sa hneval na Boha, ktorý sa zľutoval nad mestom, ktorému on predpovedal trest. Pre túto jeho tvrdosť dostal Jonáš ešte jednu lekciu božej výchovy, ktorú nám opisuje kniha proroka Jonáša takto:
„Nato vyšiel Jonáš z mesta a býval východne od mesta; urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, chcel vidieť, čo sa stane v meste. Vtedy Pán, Boh, rozkázal ricínovému kru, ktorý vyrástol nad Jonášom a robil mu nad hlavou tieň, aby ho oslobodil od nepríjemnosti. Jonáš sa ricínovému kru veľmi zaradoval. Keď na druhý deň vychádzala ranná zora, rozkázal Boh červíku a on zranil ricínus, takže vyschol. A keď vyšlo slnko, rozkázal Boh horúcemu východnému vetru a slnce pražilo Jonášovi na hlavu, že omdlieval a duša si mu žiadala umrieť. I povedal: „Lepšie mi je zomrieť, ako žiť.“
Vtedy povedal Boh Jonášovi: „Azda sa právom hneváš na ricínus?“ Odpovedal: „Právom sa hnevám až na smrť.“ Pán povedal: „Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol. A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než sto dvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou? K tomu množstvo zvierat.“ Boh nás pozýva, aby sme skúmali svoj hnev a jeho opodstatnenosť. Veľmi často nás vedie k tomu, aby sme vo svojom hneve poznali tvrdosť vlastného srdca. Predmetom Božieho záujmu sú nie len ľudia ale i zvieratá. Boh súcití i so zvieratami, ktoré stvoril pre človeka.
Jonáš je viacnásobným znamením pre poslucháčov Pána Ježiša, ale aj pre nás. Predovšetkým sa v knihe Jonáš zjavuje pravda o tom, že Boh Izraela nie je len Bohom Izraela, ale Pánom celej zeme a všetkých národov. Jonáš je pre Ježišových poslucháčov výčitkou svojou neochotou pracovať na spáse pohanov. Aj oni prijímajú svoje vyvolenie, ale neprijímajú z neho prameniace poslanie. Jonáš je aj v tom zmysle poučením, že ukazuje, ako sa človek pre neposlušnosť Bohu, dostáva do duchovných zmätkov. Jonáš nás učí, že Spása vyvoleného je v tom, aby splnil svoje poslanie, že naša spása sa uskutočňuje v starostlivosti o spásu našich blížnych. Jonáš je znamením aj svojím trojdňovým zápasom s temnotou smrti, lebo aj Ježiš tri dni zápasil so smrťou, kým víťazne vstal z hrobu.