29. utorok, cyklus I. – (Rim 5,12-21)

V prvom čítaní nám sv. Pavol odhaľuje súnaležitosť všetkých ľudí. Sme zvláštnym spôsobom navzájom spojení, takže hriech jedného škodí všetkým, ale tak isto dosiahnutá milosť skrze jedného je milosťou pre všetkých. „Bratia, ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.” Našu situáciu v tomto svete najlepšie vyjadrujú práve tieto dva pojmy: hriech a smrť. Zomierame, hoci máme v sebe bytostnú túžbu po plnosti života, po láske, po teple. Je to prednostne dôsledok prvotného Adamovho hriechu, ale aj našich osobných hriechov.

„Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar.” Genetická súvislosť s prvým človekom je nám všetkým zrejmá. Sme jeho potomci. Po ňom sme okrem mnohých a dobrých a životne dôležitých vlastnosti zdedili aj hriech a smrť. Ťažšie sa nám dá pochopiť našu súnaležitosť s Kristom. Táto súnaležitosť sa nededí prirodzeným zrodom, ale je vždy znovu a osobne budovaná v každom jednom človeku skrze prijatie Kristovho človečenstva. Skrze prijímanie jeho Tela a Krvi, ktoré v sebe nesú Božský Život. Preto ich môžeme volať Božím Telom a Krvou.

Pán Ježiš vo svojom tele premohol hriech a smrť. Jeho telo vytvorilo akoby protilátky proti týmto nákazám. A nám sa ponúkajú už hotové protilátky. Eucharistia je ten dar milosti, skrze ktorý sa rozlieva ešte vo väčšej miere na mnohých Božia milosť a dar prostredníctvom jedného človeka Ježiša Krista.

„Lebo ak previnením jedného skrze jedného zavládla smrť, tým skôr skrze jedného, Ježiša Krista, budú v živote kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti.” Nemáme iný pristúp k ospravodliveniu, iba skrze tohto jediného – Ježiša Krista, pravého človeka a Pravého Boha. Skrze neho sme pozvaní žiť a kraľovať. Skrze neho dostávame hojnosť milosti, ale aj darovanej spravodlivosti. Spravodlivosť, ktorú sme nevytvorili svojou vernosťou Božiemu Zákonu, ale Spravodlivosť, ktorú vytvoril On svojím dokonalým životom a nám ju v Duchu Svätom darúva. Od nás sa vyžaduje otvorenosť, ktorú spôsobuje viera a ktorá umožňuje prijatie.

„Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život. Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.” Čo dokáže jeden človek? Previnenie jedného prinieslo všetkým ľuďom odsúdenie, spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravodlivenie. Odsúdenie i spása sa týkajú všetkých. Tak ako všetci po Adamovom hriechu prežívajú v sebe hriech a odsúdenie, tak isto sú všetci skrze Krista pozvaní ku Spáse. A predsa nie všetci sa zachránia, nie všetci využijú túto možnosť spásy, hoci spása je určená pre všetkých. Spása je ovocím poslušnosti, hriech je prejavom neposlušnosti. Aj my uskutočňujeme svoju Spásu poslušnosťou Bohu, pretože Boh dáva svojho Ducha tým, ktorý ho poslúchajú.

„Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť, aby tak, ako hriech vládol v smrti, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život skrze Ježiša Krista, nášho Pána.” Toto je Božia odpoveď na náš hriech. Boh z najväčšieho hriechu v ľudských dejinách, z vraždy Bohočloveka, robí prameň Spásy. Taká je genialita lásky. Všetko sa deje skrze Ježiša Krista nášho Pána. Tak ako to vyznávame v každej sv. omši: „Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.”