V dnešnom úryvku z listu Rimanom nás apoštol nabáda k odovzdanosti ako k ceste Spásy. Často sa však stretám s tým, že sa ľudia boja takto radikálne odovzdať svoj život. A apoštol, akoby nás viedol k uvažovaniu, aby sme odhalili chyby nášho uvažovania, ktoré nám bránia odovzdať sa Bohu a zriekli sa týchto chybných postojov.
„Hovorím názorne z ohľadu na vašu ľudskú slabosť: Ako ste vydávali svoje údy na neprávosť, keď slúžili nečistote a neprávosti, tak teraz vydávajte svoje údy na posvätenie, aby slúžili spravodlivosti.“ Najprv poukazuje na to, že aj hriešny štýl života, ktorým človek žije, dokiaľ sa neodovzdá Kristovi, je určitou odovzdanosťou a službou. Je odovzdanosťou neprávosti a službou nečistote. Človek je už tak stvorený, že nie je sám pre seba. Podľa Božieho plánu ma byť človek obrazom Božím, muž patrí žene a žena mužovi. Je teda pozvaný svojou bytostnou štruktúrou k tomu, aby bol tlmočníkom Boha, nosičom Boha. Aby sa jeho duša a telo stali miestom Zjavenia a Vtelenia Božieho Slova.
Po prvotnom hriechu, keď človek stratil Božie priateľstvo a Boh opustil trón v jeho srdci, usiluje sa o obsadenie tohto miesta v človeku zlý duch. Tak to počujeme už vo výstrahe, ktorú Boh ešte pred zavraždením Ábela, dáva Kainovi: „Prečo si tak vzbĺkol a prečo sa ti tak zamračila tvár? Či neprijmem i teba, ak budeš konať dobro? Ak nebudeš konať dobro, hriech sa uvelebí vo dverách a bude po tebe dychtiť; ty však máš nad ním vládnuť.“ (Gn 4,5-7) V hebrejskom texte je slovo „hriech“ rodu ženského, sloveso dychtiť je v mužskom rode. Je tu užité to isté sloveso, ako keď sa hovorí o žene, ktorá bude dychtiť po mužovi. Hriech je tu predstavený ako démon, ktorý chce človeka ovládnuť. 1 Pt 5,8 hovorí, že ako hladný lev túži po koristi, tak diabol žiadostí za človekom. Ale i nám je povedané: „Ty však máš nad ním vládnuť!“ Každým zlým skutkom sa človek otvára démonom. Tak sa človek stáva miestom neprávosti a nečistoty. A všetci toto otroctvo zla v sebe prežívame v rôznej miere.
Apoštol nám kladie oprávnenú otázku: „Keď ste boli služobníkmi hriechu, mali ste slobodu od spravodlivosti; aký ste vtedy mali úžitok z toho, začo sa teraz hanbíte? Koniec toho všetkého je predsa smrť.“ Človek si môže pripomenúť rôzne okamihy svojho života, keď ešte žil hriechu a čo z toho všetkého dnes má? Len hanbu, trpkosť a bolestné umieranie. „Avšak teraz, keď ste boli oslobodení od hriechu a stali sa služobníkmi Božími, máte z toho úžitok, totiž posvätenie, a čaká vás večný život.“ Ak prijímame Krista ako svojho Pána, ak sa mu naozaj a úplne odovzdávame, tak nás postupne vedie k niečomu, čo môžeme nazvať sloboda od hriechu. Hriech postupne stráca moc nad našimi údmi. Naozaj začíname žiť pozitívne a máme z toho úžitok i posvätenie a čaká nás večný život.
„Mzdou hriechu je smrť, ale darom Božej milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ Hriech nás viedol do smrti, Ježiš je náš nový Život, ktorý ústi do Blaženej večnosti. Vydávajme svoje údy na posvätenie, aby slúžili spravodlivosti, aby sa aj skrze naše telo mohol zjaviť Boh – Láska. Zrátajme si to a majme odvahu vydať sa Bohu.
Možno ešte jedno zaujímavé prirovnanie. Človek, ktorý tvrdí, že sa bojí odovzdať svätému a mravne dokonalému Bohu, sa nebojí uzatvoriť manželstvo s hriešnym a defektným človekom, nebojí sa odovzdať do rúk tyrana. Je pravda, že po čase z toho vytriezvie, ale predsa ma vždy vyvádza z miery táto nemúdra odvaha k odovzdanosti. Keď si muž vezme ženu, tak hovoríme, že sa oženil. A keď si rehoľník volí Boha, tak môžeme povedať, že sa úžasne oBohatil.