„Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.” Pán Ježiš chce, aby sme boli v stave trvalej pohotovosti. „lebo Syn Človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte“. V jednej knihe som čítal, že mnohí kresťania si predstavujú svoju existenciu v cirkvi ako cestu zámorským luxusným parníkom. Kto by takúto lákavú ponuku odmietol? A tak sa ľudia prevlečú do rekreačných odevov, zoberú krém na opaľovanie a ženú sa do prístavu. A tam ich čaká šok: ohromná šedivá loď s očíslovanými okienkami a ešte otrasnejšie je poznanie, že na lodi je spústa diel, guľometov, lietadiel a helikoptér. Veď je to vojnová loď a nie luxusný parník! To je obraz cirkvi bojujúcej. Je to vojnová loď pohybujúca sa v nepriateľskom území. Teda na takejto lodi treba byť stále pripravený, nie je tu miesto na zábavu a luxus.
Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?” Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm?“ Podobenstvo o bdelosti je pre všetkých, ale pre nás, ktorí sme v kňazskej službe platí to ďalšie. Sme správcovia Božích Tajomstiev. Nie sme páni, ktorý by si mohli s Božími tajomstvami robiť, čo sa im zachce. Aj pápež je len správcom zvereného. A nemôže robiť s tým, čo by sa ľuďom páčilo. Našou úlohou je načas dávať určený pokrm. Vhodný pokrm. „Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má.“ Pán Ježiš prehlasuje, že ho ustanoví nad všetkým, čo mu patrí. Až na základe osvedčenia o svojej zodpovednosti a vernosti vstúpi do stavu pána.
„Ale keby si ten sluha v srdci povedal: »Môj pán voľajako nejde,« a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými.“ Ak však nechce realizovať plán svojho Pána. Ak sa vrhne na zábavu a nemravnosť, keď si myslí, že môže piť a hodovať, že je tu dôvod na pitie, tak sa veľmi mýli. Tu Pán tohoto sluhu, príde v deň, keď to nečaká a v hodinu, ktorú netuší, vyženie ho von a dá mu údel medzi nevernými. Vernosť je najkrajšou vlastnosťou správcu. Od správca sa vyžaduje vernosť. Z našej strany dokážeme vernosť tým, ak všetko chceme robiť v tom istom duchu, v ktorom konal náš Pán. Duch Svätý je zárukou toho, že budeme vernou kópiou Božieho Syna.
„Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú. Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“ Dobre si to zapamätajme. Nestačí len poznať vôľu svojho Pána, ale ju aj plniť. Miera trestu bude úmerná miere obdarovania, miere poznania a miere zanedbania.