29. pondelok – (Lk 12,13-21)

V dnešnom v evanjeliu počujeme, aspoň podľa nášho ľudského úsudku, spravodlivú požiadavku, ktorú ale Pán Ježiš odmietol vypočuť. „Učiteľ povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ Súrodenci sa nevedia dohodnúť kvôli dedičstvu. A jeden z nich, ten, ktorý sa cítil ukrivdený, sa dožaduje Ježiša ako svojho advokáta. Problém je bežný a často sa vyskytuje aj medzi nami kresťanmi. Prekvapuje nás skôr odpoveď Pána Ježiša: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ Každý sudca musí byť kýmsi ustanovený a uznávaný ostatnými. Pán Ježiš je ustanovený ako Spasiteľ sveta. Neprišiel svet súdiť, ale spasiť. Mnoho našich problémov vyplýva z našich nesprávnych postojov. Pán Ježiš prichádza riešiť predovšetkým túto oblasť.

A preto učí: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti. Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ Tieto slová boli zrejme adresované všetkým. Máme sa chrániť všetkej chamtivosti, to znamená, že chamtivosť má mnoho rôznych podôb a dokáže sa skryť aj za spravodlivosť alebo dokonca aj za zbožnosť.

Čo to je chamtivosť alebo lakomstvo? Medzi nimi je trošku rozdiel, ale duch je ten istý. Chamtivosť chce vlastniť viac ako potrebuje a lakomstvo nechce z vlastníctva nič dať. V liste Kolosanom sv. Pavol radí lakomstvo spolu s inými neresťami do oblasti modloslužby. Lakomstvo je teda modloslužbou. Ak tvrdíme o niekom, že je lakomý, myslíme tým, že sa nechce podeliť s niečím. Obidvom stránkam v tomto spore by sa dalo vytknúť. Jednej chamtivosť a druhej lakomstvo. Ale v podstate obidvoch je viera v silu bohatstva. Sile bohatstva sa verí viac ako všeobecnému zákonu lásky, ktorý Boh vložil do celého vesmíru. Teda naozaj je to modloslužba, lebo je akousi vierou, ale nie Bohu, ale v moc bohatstva a majetku. Lakomý a chamtivý je ten, kto miluje bohatstvo, viac ako Boha a jeho zákon. Lakomstvo je jedným z hlavných hriechov, ale zároveň aj trestom za hriešnu lásku a dôveru v hmotné majetky.

Ovocím lakomstva a chamtivosti je hriešna pripútanosť k hmote. Lakomec je v konečnom dôsledku pripútaný k tomu, čo miluje viac ako Boha. Hmota sa pre neho stáva modlou a zároveň aj trestom. Ľudia si nechávajú nahovoriť týmto svetom, že dostatočne zabezpečení sú len vtedy, keď majú bohatstvo. Celý svet nám chce nahovoriť, že v tomto živote si môže byť istý iba ten, kto nahromadí veľké bohatstvo. Viera v bohatstvo sa tak pre mnohých stáva náhradou za dôveru v Boha. Bohatstvo je veľkou modlou súčasnosti. Jemu vzdávajú mnohí, ba možno povedať väčšina ľudí, inštinktívnu poctu. Šťastie merajú majetkom a podľa veľkosti bohatstva sa vzdáva aj úcta ľuďom. Vyplýva to z presvedčenia, že bohatstvom možno dosiahnuť všetko. Bohatstvo je teda naozaj jednou z modiel súčasnosti.

A predsa Pán Ježiš správne odhaľuje: „náš život nezávisí od toho, čo máme.“ Boh nemeria hodnotu nášho života podľa nadobudnutého majetku, ale podľa kvality bytia. V očiach Boha nieje rozhodujúce „mať“ ale „byť“. Ľudia uvažujú podobne ako boháč z podobenstva: „Duša máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“ A hoci sám Ježiš nás vystríha, aby sme svojho brata nikdy nenazvali „blázon“, on sám v tomto prípade hovorí: „Blázon, ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahromadil, čie bude? Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, ale pred Bohom nieje bohatý!“ Skutočne pravým bohatstvom – prisľúbeným tomu, kto verí, je Boh sám. Boh je Dobro a človek je skutočne bohatý, keď je dobrý. Jedine vtedy sa správne zabezpečujeme, keď konáme dobro. O tomto svete a o jeho bohatstvách a istotách platí: „Márnosť nad márnosť!“

V evanjeliu Pán Ježiš hovorí, že blažení sú chudobní duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Prisľúbená blaženosť nás stavia pred rozhodujúce mravné voľby. Vyzýva nás, aby sme si očistili srdce od zlých náklonností a nadovšetko vyhľadávali Božiu lásku. Dáva nám poznať, že pravé šťastie nie je ani v bohatstve, ani v blahobyte alebo v pohodlí, ani v ľudskej sláve a moci, ani v nijakom ľudskom diele, nech by bolo akokoľvek osožné, ani v žiadnom stvorení, ale jedine v Bohu, ktorý je prameň všetkého dobra a každej lásky: Pravé šťastie nie je v mať, ale v byť.

V tomto príhovore nechcem kritizovať tých, ktorí vedia rozmnožiť poctivou cestou svoj majetok, a ktorí svojím majetkom podporujú chudobných a možno i menej nadaných a schopných. Veď aj Pán Ježiš v podobenstvách chváli tých, ktorí dokázali rozmnožiť svoje talenty. Svoje slová adresujem tým, ktorí svoje schopnosti zneužívajú na úkor druhých, ktorí nespravodlivo nahromadili majetok, ktorí zadržiavajú spravodlivú mzdu. S týmto javom sa v dnešnej dobe veľmi často stretáme. Je to hriech, ktorý zaradzujeme do kategórie „do neba volajúcich hriechov“.

Nejde teda o to, aby tí, ktorí čosi majú, prestali podnikať. Ale ide o to, aby sme svojím túžbam dokázali dať správne hranice, aby sme neboli bohatí na úkor našich blížnych. Bezbrehá ctižiadostivosť a život bez kríža nie je možný z viacerých dôvodov: Nikto na svete nás nemôže prinútiť, aby sme zdieľali hodnoty evanjelia, ale faktom je, že evanjelium reaguje na ľudské neresti a ukazuje spôsob, ako vybudovať lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. Inými slovami, Božie kráľovstvo. A Božie kráľovstvo je tam, kde každý dostáva to, čo potrebuje pre svoj život, pretože taký je pôvodný Boží plán

Ale ak kráčame hore po chrbtoch iných, potom je to hriešne a teda odsúdeniahodné. To nie je spôsob, ktorým môže prísť k pokroku v ľudskej spoločnosti. Veď sa len pozrime na nerovnosti v našej spoločnosti. Prečo je u nás a vo svete toľko chudobných a zranených? Preto, lebo jestvujú ľudia, ktorých ambicióznosť a domnelé potreby nemajú hraníc. Svet vychvaľujú herečku, ktorá ma tisíc párov topánok, namiesto toho, aby ju verejne odsúdil za jej bláznovstvo a za jej nezvládnutú ženskú márnivosť. Preto je podľa Slov Pána Ježiša nutné usilovať sa o spravodlivosť a prijímať limity: limity vo svojich vlastných potrebách a tiež schopnosť vidieť tých, na ktorých úkor máme my viac než potrebujeme.

Je zaujímavé, že ľudia, ktorí si osvoja takýto cieľ, t. j. dosahovať úspechy a kráčať za každú cenu k bohatstvu, si časom vypracujú aj vlastnosti, ktoré im v tom pomáhajú. Sem patrí hlavne podvod, nečestnosť, klamstvo, ba často i lesť. Hore sa nejde vždy ľahko. A je veľa tých, ktorí túžia po tom istom. Poctivou cestou sa tam človek nedostane.

Sv. Peter vo svojom liste nás napomína a poučuje: „Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti.“

Čínsky mudrc Konfucius hovorí: „Múdry človek sa vyhýba trom veciam. V mladosti zmyselnosti. Keď dosiahne mužný vek, bojovnosti. Keď dosiahne starecký vek, lakomstvu.“

Nech teda aj nás Pán dnes vedie k tomu, aby sme si zachovali správnu schopnosť „presadiť sa“. Ak máme talent, snažme sa ho rozvinúť. Ale zároveň nech nás vedie k tomu, aby sme čestnosť a lásku k tým, ktorí nemajú toľko, ako my, dokázali postaviť na prvé miesto. A to preto, lebo sme uverili v Krista a v jeho program, ktorý je schopný vybudovať spravodlivý svet.