Dnes nám Cirkev kladie na srdce potrebu hlásať Božie Slovo. V závere druhého čítania z listu sv. Pavla Timotejovi počujeme výzvu: „Hlásaj Slovo!“ Keď ho máme hlásať, musíme ho poznať. Kto dobre pozná Božie Slovo, získava zvláštny duchovný dar. Po určitom čase vie rozlíšiť v zmesi rôznych hlasov, ktoré k nám zaznievajú, Boží hlas. Získa zmysel preto, čo je Božie a vie odlíšiť ľudské od Božieho. Všetko, čo potrebujeme ku spáse, je obsiahnuté v Slove Božom. Slovo Božie je Zjavením Boha v osobe a v živote Ježiša Krista. Lebo Boh je Život a zjaviť sa môže len ako život. Kto nepozná Božie Slovo, nepozná Krista, tvrdí sv. Hieroným.
Pozrime sa ale dôkladnejšie, čomu nás učí sv. apoštol Pavol vo svojom liste: „Ale ty vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené (o čom si presvedčený; čo si prijal ako isté). Veď vieš, od koho si sa to naučil“. Božie Slovo sa máme učiť, tak ako sa učia deti v škole naspamäť úryvky básni. A na rozdiel od ľudského slova, máme prijať Slovo Božie s istotou viery. Teda nie ako ľudské slovo, kde si vždy ponechávam určitú rezervu pre možný omyl, ale s istotou. A v tomto Slove máme vytrvať. Na adresu Timoteja môže Pavol povedať: „Od útleho detstva poznáš Sväté písma.“ Koľko krát zisťujeme, že ani kresťania, ktorí pravidelne pristupujú ku sviatostiam, nepoznajú Písmo Sväté. A ono je predsa základom našej viery.
Sv. Timotej pochádzal zo židovského prostredia. Skúsme sa teraz pozrieť na typický židovský postoj k Písanému Božiemu Slovu. Židia Božie Slovo, Boží zákon, označujú slovom TORA. A takto sa vyslovujú o úcte k TORE: „Tora je naša Najsvätejšia Sviatosť. Tora to je päť kníh Mojžišových, krasopisne a bez chybičky napísaných rukou osvedčeného pisateľa v hebrejskom jazyku a na belostnom pergamene z hovädzej kože. Je to pás dlhý mnoho lakťov. Jeho obidva konce sú zavinuté na dvoch drevených valčekoch, ktoré nazývame „Strom života”.
Skôr ako budeme pokračovať v čítaní tohoto zaujímavého dokumentu, chcel by som vás upozorniť na toto zvláštne označenie: „strom života”. Viete, že kniha Genezis, opisuje pád prarodičov, a hovorí menovite o dvoch stromoch v Raji, Strom poznania Dobra a Zla a Strom Života. Aj z tejto súvislosti môžeme pochopiť, že Strom Života je Zjavené Božie Slovo, Boží zákon. Jesť zo stromu poznania Dobra a Zla, teda môže znamenať pohrdnutie Božím Zákonom, snahu zobrať si život do svojich vlastných rúk a žiť len podlá svojej vlastnej predstavy, čisté z vlastných síl a pre seba. Ako keby ste pri kúpe automatickej práčky povedali obchodníkovi, že nechcete návod k práčke. Určite by vám v takom prípade odmietol dať záručný list. Spása je v znovuprijatí Božieho Slova, ktoré sa v osobe Ježiša Krista plne zjavilo
A teraz budem znovu pokračovať: „Pergamenový zvitok je predmet drahocenný A drahocenný býva i zamatový pláštik, do ktorého ho obliekame. Je pekne vyšívaný a vyzdobený šesťcípim štítom Dávidovým. Na vrcholky Stromu života kladieme strieborné korunky s rolničkami a na kŕčok pláštikom zahaleného zvitku vešiame striebornú ručičku s natiahnutým ukazováčikom a na prsia zvitku strieborný štít. Zvitky Tory prechovávame v modlitebne vo svätostánku za nádhernou oponou. Keď počas bohoslužieb v sobotný deň a počas sviatkov prenášame knihu Synagógou, stávame pred ňou zo svojich miest s väčšou úctou než iné národy pred svojimi kráľmi. Dotýkame sa jej rúcha a bozkávame ho. Keby, Pán Boh nedopusť, nešťastnou náhodou Tora padla na zem, postili by sme sa sedem pôstov, aby sme zmyli jej pohanenie. Ak sa stane zvitok z nejakého dôvodu k predčítaniu nepoužívateľný, pochováme ho na cintoríne s náležitými poctami. Boh sa vtelil do Tory a jej svätých písiem a tak sa nám odovzdal. Skôr ako bol svet, bola TORA, tajomný Boží Zákon. Boh, Tora a Izrael je to isté a jedno.”
Toto je typický židovský postoj k Božiemu Slovu. My ho s vierou môžeme doplniť, že toto Slovo sa nevtelilo len do Svätých písiem, ale sa stalo aj ľudským telom a prebývalo medzi nami. Vyjadrilo sa skrze človeka Ježiša Krista. Nachádzame tu i odvážne tvrdenie, že Boh, jeho Slovo a jeho ľud je to isté. Aj tu môžeme potvrdiť, že sme Tajomným telom Kristovým, keď prijímame Slovo a keď ho žijeme. A tak ako my uchovávame sviatosť Oltárnu v Bohostánku, tak veriaci Židia uchovávajú vo svojej Synagóge Božie Slovo. A tak ako je Kristus prítomný uprostred nás v Eucharistii, tak isto je prítomný aj v Písanom Slove Božom.
O Slove Božom hovorí sv. Pavol ďalej: „Sväté písma ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi“ (Oni ťa môžu naučiť múdrosti, aby si vierou v Krista Ježiša dosiahol spásu; Oni ti môžu dať múdrosť ku Spáse, a to vierou v Krista Ježiša.) Pravá múdrosť prichádza ako ovocie poznania Božieho Slova. Pravá múdrosť nás učí, ako dosiahnuť vierou v Krista spásu. Naša Spása závisí od viery v Krista, a nie od toho, či sa pomodlíme to alebo ono. Viera to je osobný vzťah ku Kristovi. Veriť to znamená dôverovať osobe Ježiša Krista. Veriť, že On je Spasiteľ a Pán.
„Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“ Na čo všetko sa hodí Písmo Sväté? Na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu ku spravodlivosti. Každá Kniha Písma je Bohom vnuknutá. Z toho vyplýva, že pri čítaní týchto kníh na nás pôsobí Duch Svätý.
Sv. František nás učí: „Pretože ten, kto je z Boha, počúva Božie Slovo, máme aj my, ktorí sme zvláštnym spôsobom ustanovený ku božej službe, nielen poslúchať a robiť, čo Boh hovorí, ale aj opatrovať nádoby a ostatné predmety používané pri Bohoslužbe, ktoré obsahujú jeho Slovo. Skrze Božie Slovo do nás hlboko preniká vznešenosť nášho Stvoriteľa. Preto napomínam všetkých svojich bratov a povzbudzujem ich v Kristovi, aby ak nájdu kdekoľvek napísané Božie Slovo, zachádzali s ním čo najúctivejšie, a pokiaľ to závisí na nich (záleží od nich), zbierali ich a ukladali, ak ich nájdu na nedôstojných miestach alebo niekde pohodené a tak v nich ctili Pána, ktorý ich vyslovil. Mnoho vecí sa totiž posväcuje Božím Slovom, a mocou Slov Kristových sa deje aj premenenie na oltári (uskutočňuje aj Sviatosť Oltárna).”
Sv. Pavol na záver tohto úryvku doslova zaprisaháva Timoteja ale skrze neho aj nás. „Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo: Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.“ Toto slovo nieje len pre mňa, ale pre nás všetkých. Preto sa nad tým dobre zamyslíme, čo s tým urobíme.