„Bratia, teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona a dosvedčujú ju Zákon i Proroci: Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria.” Starý Zákon kládol dôraz v procese našej spásy na ľudský výkon. Jeho výsledkom vo vzťahu k človeku bol náboženský smer, ktorý poznáme ako farizejstvo. Farizej sa snažil spasiť svojimi vlastnými silami, svojím vlastným výkonom, dodržiavaním každého predpisu do všetkých detailov. Keď sa apoštoli pýtali Pána Ježiša, kto môže byť spasený, počuli sme z jeho úst odpoveď: „Ľuďom je to nemožné ale Bohu je všetko možné.“ Človek nemôže svojimi vlastnými silami vyrovnať neprítomnosť Boha vo svojom srdci, splatiť Bohu dlh za svoj hriech. Svojimi vlastnými silami nemôže získať Božiu záľubu. Akú máme teda možnosť ospravedlnenia vo vzťahu k Bohu?
„Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria.“ Nejde len o vieru, v ktorej prijímame pravdu o tom, že Ježiš zaplatil za nás to, čo by sme nikdy ľudskými silami nemohli splatiť, ale ide o vieru v Ježiša Krista. Ježiš Kristus je Pravý Boh a Pravý Človek. V Ježišovi ide predovšetkým o to, že nám zjavuje Boží charakter a zároveň pôvodnú vznešenosť človeka. Od tejto chvíle Boh prestáva byť neznámy a my môžeme Boha uznať i neuznať, milovať i nemilovať. Ľudská duša má zvláštnu vliatu schopnosť poznať Boha, preto nikto nieje ospravedlnený ak v Ježišovi neuzná Boha. Ježiš Kristus je Druhá Božská osoba. V Ježišovi Kristovi sa zjavuje, že Boh tak miluje človeka, že chce v ňom prebývať. Zjavuje sa tiež pravda o tom, že človek je pozvaný k tomu, aby mal v sebe Boha. Len Boh v človeku, robí z neho skutočného človeka, ktorý môže splniť svoje určenie, aby vo svojom viditeľnom tele zjavoval neviditeľného Boha. Ježiš Kristus je mostom medzi Bohom a Stvorením. V Ježišovi má stvorená príroda účasť na Božom živote. Ježiš Kristus je prejavom lásky Boha voči ľudstvu. V Ježišovi sa Boh zjavuje ako láska. Skrze Krista získavame správny obraz o Bohu a prestávame o ňom zmýšľať nesprávne. Viera Bohu vedie k ospravedlneniu. Vtelenie Syna Božieho nás povzbudzuje veriť Bohu, ktorý nás miluje. Keď už Abrahám bol ospravodlivený, keď uveril v Božie Slovo, ktoré počul, o čo väčšiu šancu ospravodlivenia máme my, ktorí v Ježišovi nielen počujeme, ale aj vidíme pravého Boha.
„Lebo niet rozdielu: veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.” Všetci sme zhrešili. Rodíme sa ako bezbožní a bezmocní. Rodíme sa ako odpadlíci od Boha. Sláva človeka spočíva v tom, že je Božím obrazom. Hriechom zaniká Boží obraz v nás, alebo je spotvorený, strácame Božiu Slávu. Božia Sláva alebo Sláva od Boha, je aj Božím uznaním pre nás a pre naše životy. Hriech nás oberá o toto Božie uznanie.
„ale sú ospravedlni zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi.“ My by sme sa chceli ospravedlniť pred Bohom vlastnými silami, ale Boh nás ospravedlňuje úplne zadarmo. Z našej strany sa žiada uznať Boha v Ježišovi a prijať to, čo nám na kríži vydobyl. Nechceme byť žobrákmi pred Bohom, nechceme zadarmo prijať Boží dar, chceme nejako ulahodiť svojej pýche a platiť za to, čo si nemôžeme kúpiť.
„Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť.“ Božie vyvolenie a predurčenie neznamená ľahší život. Božia spravodlivosť voči tomuto svetu sa uskutočňuje skrze milosrdenstvo. Ježiš je obeťou zmierenia pre tých, ktorí v nebo veria. Ak sme uverili v Ježiša i vo všetko, čo pre nás učinil, nastúpili sme na cestu Spásy. Vstupnou bránou do Božieho kráľovstva je viera.
„lebo v minulosti prehliadal predošlé hriechy vo svojej božskej zhovievavosti, aby v tomto čase ukázal svoju spravodlivosť; že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša.“ Boží odpor voči hriechu sa ukázal na Ukrižovanom Ježišovi, ktorý na seba zobral hriechy sveta. Hriech musel byť potrestaný, ale človeka by tento trest úplne zničil. Preto za nás prijal trest Boží Syn, Pravý Boh a Pravý Človek.
„Aké teda vystatovanie? Je vylúčené! Akým zákonom? Skutkov? Nie, ale zákonom viery. Lebo si myslíme, že človek je ospravedlnený skrze vieru, bez skutkov podľa zákona.“ Nový zákon, v porovnaní s Mojžišovým zákonom, ktorý viedol človeka k vedomiu vlastnej záslužnosti a dôležitosti v procese spásy, je zákonom milosti, zákonom Ducha života, zákonom viery, nádeje a lásky. Hromadenie zásluh vyhovovalo ľudskej pýche a nelikvidovalo ju. Milosť sa však dáva zadarmo každému, kto sa vo viere a nádeji otvorí Božej Láske v Kristovi Ježišovi.
„Vari je Boh len Bohom Židov? A nie aj pohanov? Veru aj pohanov; lebo je len jeden Boh.” Zákon Mojžišov sa týkal Židovského národa, zákon milosti je určený pre všetkých, lebo Boh chce spasiť všetkých ľudí.
Na záver ešte jednu dôležitú pripomienku. Pozrime sa v akom vzťahu stojí teda Nový Zákon k dobrým skutkom. Sv. apoštol Pavol hovorí v jednom liste: „Prinášajte ovocie dobrých skutkov.” Teda v zmysle tejto pravdy, sa skutočne dobré skutky objavujú v živote človeka, ako ovocie vnútornej premeny skrze milosť Ducha Svätého, ktorý je nám daný na základe viery.