28. pondelok, cyklus I. – (Rim 1,1-7)

„Pavol, služobník Krista Ježiša, povolaný za apoštola, vybraný hlásať Božie evanjelium, ktoré Boh vopred prisľúbil vo Svätých písmach skrze svojich prorokov o svojom Synovi, ktorý podľa tela…“ Apoštolát nieje niečím, čo môžeme zvládnuť, ako nejakú techniku. Je vecou povolania. Prvou podmienkou, aby človek mal radostne svedectvo o Božom Synovi, je stať sa služobníkom Ježiša Krista. Apoštol Pavol sa hneď na úvod predstavuje, ako služobník Krista Ježiša. Inak povedané, človek musí najprv prijať Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa, podriadiť mu svoj život. Božie Slovo musí byť na tróne srdca. Plod takto žitej poslušnosti je Duch Svätý, ktorý z nás vytvára Božích Synov.

Spása je v Duchu Svätom. Duch Svätý znovu obnovuje narušené vzťahy priateľstva a spoločenstva s Bohom. Keď je Duch Svätý v nás aktívne prítomný skrze našu slobodnú vôľu, zažívame skúsenosť podobnú skúsenosti P. Márii: „Môj duch jasá v Bohu mojom Spasiteľovi” a vtedy, z ľudskej strany, spĺňame jeden z predpokladov pre apoštolát. Apoštol má skúsenosť Spásy a je služobník Spásy. Každý, kto má pracovať na šírení Spásy, musí sám v sebe túto skutočnosť prežívať. Z tohoto sa rodí povolanie za apoštola. Nemôže byť apoštolom, ten, kto v sebe neprežíva radosť zo spoločenstva s Bohom. On môže nanajvýš druhých agitovať, ale nemôže svedčiť.

Apoštol musí tiež dobre poznať Písmo Sväté, lebo, „kto nepozná Písmo nepozná Krista“ (Sv. Hieronym). Kristus je prisľúbený už v SZ prorokoch. Jeho príchod je predpovedaný a dopredu prisľúbený. Už SZ proroci prisľubujú, že Boh sám bude uprostred nás prebývať, že mesiáš bude „Emanuel = Boh s nami”, syn panny a súčasne Otec Večnosti, Podivuhodný radca, Knieža pokoja. Podstata radostnej zvesti je v tom, že človek môže v Kristovi dosiahnuť Boha, lebo Boh sa stal človekom.

Syn „podľa tela pochádza z Dávidovho rodu, podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych je ustanovený v moci ako Boží Syn, (evanjelium) o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.” A to je druhý dôvod našej radosti: Ježiš aj ako pravý človek, ktorý pochádza z Dávidovho rodu, teda jeden z nás ľudí, bol vtiahnutý do Tajomstva Najsvätejšej Trojice. Kristus ako druhá Božská osoba si naveky necháva ľudské telo a takto, aj ako človek, je od vzkriesenia z mŕtvych ustanovený, ako Syn Boží vo svojej moci. Boh sa stal človekom a človek sa stal Božím Slovom. V Ježišovi bola preklenutá priepasť medzi človekom a Bohom. Ježiš je prvý človek, ktorý dokonale naplnil Božie očakávanie a zámer Otca, o ktorom počujeme už v knihe Gn. Človek bol stvorený k tom, aby sa stal obrazom Boha, Božím zjavením. Ježiš je dokonalým obrazom Otca.

„Skrze neho sme dostali milosť a apoštolský úrad, aby na slávu jeho mena poslušne uverili všetky národy: k ním patríte aj vy, povolaní Ježišom Kristom.“ Pavol prijal svoje apoštolské poslanie od Krista pri svojom obrátení pred Damaskom. Len takto môžeme pochopiť hĺbku jeho teológie. Pavlova teológia je ovocím nazerania. On sa stretol s osláveným Kristom. Jemu sa ako poslednému zjavil Kristus. Poslednému zo všetkých apoštolov. Len vtedy pochopíme hĺbku Pavlových listov, keď si uvedomíme, že jeho píšucu ruku viedlo horúce srdce, premenené poznaním Vzkrieseného a Vyvýšeného Pána.

Svätý Pavol je apoštolom milosti. Všetko je milosť. Boh nám všetko dáva ako milosť. Nespasíme sa svojimi zásluhami. Evanjelium učí, že sa človek sám od seba a zo seba spasiť nemôže, ale Bohu je všetko možné A On chce spasiť všetkých ľudí. „k ním patríte aj vy, povolaní Ježišom Kristom” Toto „aj vy“ z listu sv. Pavla, platí aj pre nás všetkých. Aj pre nás platí, že nás všetkých Kristus povoláva ku spáse, ktorá sa začína vierou v neho.

„Všetkým, čo sú v Ríme, Bohom milovaným, povolaným svätým: milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca i od Pána Ježiša Krista.” My všetci, ktorí sa otvárame Kristovi a prijímame ho sme napriek svojej úbohosti Bohom milovaní a povolaní ku svätosti. Všetko sa deje skrze Kristovu milosť. Skrze Kristovu milosť sa obnovuje pokoj medzi Bohom a človekom. V Kristovi ako v hlave a vzore všetkých ostatných je už teraz človek s Bohom a Boh s človekom podivuhodne zjednotený a v tom je Spása.

Ak počúvame Božie Slovo a uskutočňuje ho, tak sme v pravom slova zmysle Vyvolení, Milovaní a Povolaní, aj keď o tom TV nehovorí. Vyvolení Bohom. Svet má tiež svojich vyvolených. A tak isto bez akýchkoľvek osobných zásluh. Dokonca môžeme povedať, že čím väčšiu zvrhlosť kto ukáže, tým mu ľudia budú viacej tlieskať a fandiť. A aj ho odmenia pozemským bohatstvom. Nie nadarmo sa hovorí, že svet leží v moci zla a diabol je božou opicou. Vo svojej prevrátenosti chce tromfnúť Boha. Ale Spásu a Večný život dať nemôže ani pri najlepšej vôli, lebo ju ani nemá a nikdy nemal. V podstate mu nejde o dobro človeka, ale o záhubu. Vidíme, že títo ľudia nedokážu vytvoriť skutočne spoločenstvo, lebo Láska je z Boha.