V čítaní z listu Hebrejom sme počuli: „Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč.” Keď hovoríme o Božom Slove musíme si uvedomiť, že týmto termínom označujeme dve skutočnosti: Je to Božie Slovo ako II. Božská Osoba, teda Logos a je to inšpirovaná zbierka kníh.
V arabskom jazyku by sme mohli použiť slovo Qurán, po našom Korán, lebo podľa ortodoxného učenia Islamu je Korán nestvorené Božie Slovo, existujúce od večnosti. Zakladateľ jednej zo štyroch právnych škôl Islamu Abu Hanífa (+ r. 767), takto zhrnul moslimské učenie: „Korán je reč Božia. Naše vyslovovanie, písanie a prednášanie Koránu je stvorené, zatiaľ čo Korán sám o sebe je nestvorený.“ Aj my veríme podobne, že Boh má svoje Nestvorené Slovo, ktorým vyslovuje Seba Samého, aj keď nesúhlasíme s obsahom islamského Koránu. Týmto Slovom je Osoba Božieho Syna súpodstatná s Otcom, preexistujúca pred stvoreným svetom. Je u Boha a je Boh, skrze neho je všetko stvorené, je Svetlom a Životom ľudí. Je večným Božím Zákonom, ktorým sa má riadiť celý stvorený svet. Obsahuje v sebe celú pravdu o Bohu ale i o stvorenom svete. Nieje len abstraktným pojmom, ale živou Osobou, Plodenou Otcom. Je živou a osobnou nestvorenou Informáciou.
V tom istom liste Hebrejom čítame na inom mieste: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom.” (Hebr 1,1-3) Toto Božie Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. A tým nám zjavilo, že ľudská prirodzenosť má v sebe schopnosť prijať Božie Slovo ako svoj Život.
Poznáme dve úrovne života, v ktorých sa deje náš rast. A to nevedomú biologickú, ktorá sa deje bez našej vôli. Nedá sa povedať „proti našej vôli”, pretože túto úroveň života sme mali skôr ako sa dalo hovoriť o našej vôli. Druhú úroveň by sme mohli označiť ako vedomú, slobodnú. Akonáhle existuje osoba obdarená slobodnou vôľou môže si vybrať, či chce na duchovnej úrovni rásť alebo nie, či sa chce stať Božím Zjavením, Božím obrazom. Tento vedomý, duchovný život uskutočňujeme slobodne, vždy keď žijeme Božie Slovo.
Božie Slovo nám predstavuje aj inšpirovanú zbierku kníh. Obidve tieto skutočnosti, teda živé Božie Slovo a Písané Božie Slovo spolu súvisia. Prvé je Bohom Otcom vydychované Duchom Svätým. Písané božie slovo je inšpirované Duchom Svätým. Obidve nesú v sebe tú istú informáciu, i keď môžeme povedať, že plnšia informácia je Božie Slovo ako druhá Božská Osoba, ale v zásade nemôže byť medzi nimi rozpor. Boh komunikuje so Stvoreným svetom svojím Slovom a to je len jedno. Božie Slovo sa šíri podobne ako informácia. Ten, kto ju dáva, ju neprestáva mať, ale ten kto ju prijíma je Bohatší o Slovo.
Skúsme sa teraz pozrieť i na typický židovský postoj k Písanému Božiemu Slovu: Židia Božie Slovo, Boží zákon, označujú termínom TORA. A takto sa vyslovujú o úcte k TORE: „Tora je naša Najsvätejšia Sviatosť. Tora to je päť kníh Mojžišových, krasopisne a bez chybičky napísaných rukou osvedčeného pisára v hebrejskom jazyku a na belostnom pergamene z hovädzej kože… Jeho obidva konce sú zavinuté na dvoch drevených valčekoch, ktoré nazývame „Strom života”….Zvitky Tory prechovávame v modlitebne vo svätostánku za nádhernou oponou. Keď počas bohoslužieb v sobotný deň a počas sviatkov prenášame knihu Synagógou, stávame pred ňou zo svojich miest s väčšou úctou než iné národy pred svojimi kráľmi. Dotýkame sa jej rúcha a bozkávame ho….Ak sa stane zvitok z nejakého dôvodu k predčítaniu nepoužívateľný, pochováme ho na cintoríne s náležitými poctami. Boh sa vtelil do TORY a jej svätých písiem a tak sa nám odovzdal. Skôr ako bol svet, bola TORA, tajomný Boží Zákon. Boh, TORA a Izrael je to isté a jedno.”
Toto je židovský postoj k Božiemu Slovu. My ho môžeme doplniť, že toto Slovo sa nevtelilo len do Svätých písiem, ale sa stalo aj človekom a prebývalo medzi nami. Vyjadrilo sa skrze človeka Ježiša Krista. Nachádzame tu i odvážne tvrdenie, že Boh, jeho Slovo a jeho ľud je to isté. Aj tu môžeme potvrdiť, že sme Tajomným telom Kristovým, keď prijímame Slovo a keď ho žijeme. A tak ako my uchovávame sviatosť Oltárnu v Bohostánku, tak veriaci Židia uchovávajú vo svojej Synagóge Božie Slovo. Tak ako je Kristus prítomný uprostred nás v Eucharistii, tak je prítomný aj v Písanom Božom Slove.
Chcel by som upozorniť aj na zvláštne označenie valčekov, na ktorých je Tora navynutá: „strom života”. Kniha Genezis pri opise pádu prarodičov hovorí menovite o dvoch stromoch, strom poznania Dobra a Zla a strom Života. Aj z tejto súvislosti môžeme pochopiť, že stromom života je Zjavené Božie Slovo, Boží zákon. A teda jesť zo stromu poznania dobrého a zlého, môže znamenať, pohrdnutie Božím Zákonom, snahu zobrať si život do svojich vlastných rúk a žiť len podlá svojej vlastnej predstavy, čisté z vlastných síl a pre seba. Odmietnuť návod na svoje použitie. Spása je v znovuprijatí Božieho Slova, ktoré sa v osobe Ježiša Krista plne zjavilo.
Podobný postoj ku Božiemu Slovu nachádzame aj u sv. Františka z Assisi: „Pretože ten, kto je z Boha, počúva Božie Slovo, máme aj my, ktorí sme zvláštnym spôsobom ustanovení ku božej službe, nielen poslúchať a robiť, čo Boh hovorí, ale aj opatrovať nádoby a ostatné predmety používané pri Bohoslužbe, ktoré obsahujú jeho Slovo. Skrze Božie Slovo do nás hlboko preniká vznešenosť nášho Stvoriteľa. Preto napomínam všetkých svojich bratov a povzbudzujem ich v Kristovi, aby ak nájdu kdekoľvek napísané Božie Slovo, zachádzali s ním čo najúctivejšie, a pokiaľ to závisí na nich (záleží od nich), zbierali ich a ukladali, ak ich nájdu na nedôstojných miestach alebo niekde pohodené a tak v nich ctili Pána, ktorý ich vyslovil. Mnoho vecí sa totiž posväcuje Božím Slovom, a mocou Slov Kristových sa deje aj premenenie na oltári (uskutočňuje aj Sviatosť Oltárna).”
Pravá úcta voči Kristovi nespočíva teda len v tom, že adorujeme Najsvätejšie Telo Pána, ale pravá úcta spočíva v tom, že sa mu snažíme porozumieť a poslúchať jeho príkazy. Prítomnosť Pána Ježiša v jeho Slove je duchovná. Sv. Augustín nazýva Slovo Božie – sacramentum audibile – sviatosť počutia. Túto sviatosť môžeme mať vo svojom dome, a môžeme si ju denne vysluhovať aj sami, keď sme chorí a nevládzeme prísť do kostola. Čítanie Božieho Slova je duchovným svätým prijímaním. Túto sviatosť si môžem, so sebou brať do práce. Skrze toto Slovo vstupuje do nás Boží Duch. Je to sviatosť svätého ovplyvňovania. Z našej strany je potrebné zjednocovať sa s týmto Slovom. Skrze Božie Slovo sa zjednocujeme so samotným Bohom. Božie Slovo nie je neživou skutočnosťou, nie je len zvukom. U Boha nieje rozdiel medzi slovom a činom. Boh to čo hovorí, aj súčasne tvorí a koná. Božie Slovo je živou a účinnou skutočnosťou. Tak živou, že ak sa mu svojou vôľou nepostavíme na odpor, tak sa v našich životoch presadí. Panna Mária nás učí správnemu postoju voči Božiemu Slovu, ktoré je zároveň príkazom i činnou mocou: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova“. Boh je dosť mocný, aby v nás dokonal svoje Slovo. Od nás sa žiada, aby sme to isté chceli a tak isto zmýšľali, ako zmýšľa On.