Dnešné čítanie z evanjelia podľa sv. Lukáša, hovorí o návšteve Pána Ježiša v rodine Lazára, jeho priateľa. Na príbehu dvoch sestier Marty a Márie, nám Ježiš ukazuje, na čom vlastne záleží, alebo čo je dôležitejšie. Zmysel udalosti a poučenia z nej vyplývajúceho by sme mohli vyjadriť aj takto: „Boh nechce od človeka predovšetkým výkon, ale odovzdanosť“.
Židia si vedeli oceniť osobnosť a kvôli významnému rabínovi boli ochotní urobiť aj veľkú hostinu. Aj Marta, o ktorej hovorí dnešné evanjelium, pozvala Ježiša, aby bol jej hosťom. Navonok ho prijala do svojho domu, ale neprijala ho duchovne, ako Božie Slovo, ktoré treba počúvať a uskutočňovať. Pozvala ho do svojho domu, aby pre neho čosi dobré urobila. Nezriekla sa svojho plánu a svojich predstáv, ktoré spájala s týmto túženým hosťom. Predstavte si to: „Do jej domu vstúpil Boh v ľudskom tele“. Ten, ktorého nemohli objať nebesia nebies sa stáva jej hosťom. A ona chce čosi pre Neho urobiť, nejako si tohto vzácneho hosťa uctiť, moderne by sme povedali: „Nejako sa zviditeľniť“. Ale keď prišiel Ježiš, pozval ju, aby bola s ním, aby ho kontemplovala. Lebo kontemplácia to je láska.
Životný štýl sestry Marty predstavuje našu aktivitu a môžete to byť aj aktivita náboženská, môže to byť dokonca aj apoštolát, ktorý sa ale nerodí z modlitby a nevedie oslovených k modlitbe. Apoštolát je len vtedy Bohu milý, keď sa rodí z modlitby a k modlitbe znovu vedie. Pán Ježiš apoštolov vyvolil predovšetkým k tomu, aby boli s ním a až potom ich poslal hlásať Božie Kráľovstvo. Hlásanie sa má narodiť z počúvania Slova. A to je už kontemplácia. Byť s Ježišom, to je vlastne pozvanie k modlitbe, ktoré je prvotné a ku ktorému smerujeme aj vo večnosti. Vo večnosti už nebude potreba apoštolátu, ale budeme pre neho a s ním.
Počuli sme, že Marta prijala Ježiša do svojho domu. V kresťanstve ide predovšetkým o toto, o prijatie Ježiša ako svojho Pána. Sv. Pavol v liste Kolosanom hovorí: „Kristus vo vás, nádej Slávy!“ Na inom mieste hovorí, že zmysel apoštolátu spočíva v tom, aby sme každého človeka priviedli k dokonalosti v Kristovi. Podobne hovorí sv. Pavol v liste Galaťanom: „Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi.“ V Kresťanstve teda nejde o nič menšie, ako o prijatie Ježiša a o jeho vzrast v nás, alebo o milosť zjavenia Božieho Syna v nás a skrze nás svetu.
Naproti tomu druhá sestra, Mária, ukazuje celým svojím postojom, ako visí na Ježišovi. Keď Ježiš rozpráva, nevie od neho odísť. Jeho Slovo a jeho prítomnosť sú tak vzácne a tak oslobodzujú, že nevie od neho odísť. Mária napĺňa prvý predpoklad lásky: „Šema!“ = „Počúvaj!“ Mária sa rozhodla prijať Ježiša ako Božie Slovo, ktoré treba počúvať a zachovávať. Mohli by sme to vyjadriť aj takto: „Marta dáva Ježišovi svoju činnosť, ale Mária mu dáva seba samu, svoju prítomnosť a svoju pozornosť. A to je už kontemplácia, ktorá pretvára človeka na Boží obraz.
Čo je kontemplatívna modlitba? Svätá Terézia odpovedá: „Podľa môjho názoru kontemplatívna modlitba nie je nič iné ako dôverný priateľský styk, v ktorom sa často zdržiavame sami s tým, o ktorom vieme, že nás miluje”. Kontemplatívna modlitba hľadá toho „ktorého z tej duše miluje” (Pies 1,7), čiže Ježiša a v ňom Otca. Hľadáme ho, lebo túžiť po ňom je vždy začiatkom lásky a hľadáme ho v čistej viere, v tej viere, ktorá nám dáva, narodiť sa z neho a žiť v ňom. Aj pri kontemplatívnej modlitbe možno rozjímať, ale pohľad sa upiera na Pána.
Vstup do kontemplatívnej modlitby je podobný vstupu do eucharistickej liturgie. Pod pôsobením Ducha Svätého máme sústrediť srdce a celú svoju bytosť, prebývať v Pánovom príbytku, ktorým sme my, vzbudiť si vieru, aby sme vstúpili do prítomnosti toho, ktorý nás očakáva, odložiť svoje masky a obrátiť svoje srdce k Pánovi, ktorý nás miluje, aby sme sa mu odovzdali, ako obetný dar, ktorý treba očistiť a pretvoriť.
Kontemplatívna modlitba je tak najjednoduchším vyjadrením tajomstva modlitby. Je darom, milosťou. Možno ju prijať len v pokore a v chudobe ducha. Kontemplatívna modlitba je zmluvný vzťah vytvorený Bohom v hĺbke našej bytosti. Kontemplatívna modlitba je spoločenstvo: v ňom Najsvätejšia Trojica stvárňuje človeka, Boží obraz „na svoju podobu“. Kontemplatívna modlitba je aj v plnom zmysle slova silná chvíľa modlitby. V nej nás Otec skrze svojho Ducha vyzbrojuje silou, aby v nás „mocne zosilnel vnútorný človek, aby Kristus skrze vieru prebýval“ v našich srdciach a aby sme boli „zakorenení a upevnení v láske“.