27. štvrtok – (Lk 11,5-13)

V dnešnom evanjeliu Pán Ježiš tvrdí: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ Včera sme v evanjeliu počuli modlitbu, ktorú nás naučil náš Pán, Modlitbu Pána, Otče náš. Je to Ježišova odpoveď na našu túžbu, správne sa modliť. V dnešnej stati nám Ježiš odhaľuje, že hlavným poslaním modlitby nie je čosi si vyprosiť od Boha. Hlavné poslanie modlitby je prijímať Ducha Svätého, napĺňať sa Božím Duchom. Naplniť sa tým istým Duchom, ktorým žije Boh. Každá modlitba má byť vyjadrením túžby a snahou spojiť sa s Bohom. Každý kontakt s Bohom spôsobuje, že sa do nás prelieva z jeho plnosti, z plnosti jeho bytosti, Láska, Duch Svätý.

Dnešné podobenstvo nás usvedčuje, že ak nemáme Ducha Svätého, nie je to dané neochotou z Božej strany. Ježiš vyslovené hovorí: „o čo skôr dá Otec Nebeský Ducha Svätého…“ Z povedaného môžeme pochopiť, že Boh Otec chce, aby sme mali Ducha Svätého. Kde je teda problém slabosti nášho duchovného života? Dobre si všimnime, že skôr ako na apoštolov zostúpil Duch Svätý v plnosti, museli sa nechať formovať Božím Slovom. Museli nechať opravovať svoje mylné životné postoje a svoj pomýlený životný štýl. Tri roky Pán Ježiš formoval svojich učeníkov Božím Slovom. Toto je a má byť aj naša prvá snaha, keď túžime po naplnení Duchom Svätým. Dovoliť Bohu, aby do tmy nášho života zasvietil svojím Slovom. Musíme dovoliť, aby nám bola odhalená podstata nášho hriechov, aby sme sa mohli od nich účinne odpútať vyznaním, ľútosťou a predsavzatím. Nemusíme snívať o nejakej výnimočnej charizmatickej osobnosti, aby sa za nás prihovárala, ale musíme chcieť a myslieť súhlasne s Kristom, so Slovom Božím.

A to je vlastne už druhý krok na ceste k naplneniu Duchom Svätým. Ide o to, aby sme do seba prevzali, aby sme si prisvojili a osvojili Božie Myslenie a Božie Chcenie. Aby sme svoju vôľu priklonili k tomu, čo chce Boh a svoje myšlienky k Božiemu mysleniu. Aby sme v sebe zapreli svoju ľudskú chytrosť a volili si Božiu múdrosť. Akonáhle sa stotožňujeme s Bohom vo svojej vôli a vo svojich myšlienkach, už nám Duch Svätý prichádza na pomoc v našej slabosti. Chcieť to, čo chce Boh, je to isté ako chcieť Boha, túžiť po Bohu. Boh má ten istý charakter ako jeho Slovo. Preto sa nedá odlúčiť láska k Bohu od lásky k Zjavenému Slovu. „Kto vidí mňa, vidí Otca“. „A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal,“ hovorí Pán Ježiš.

Boží Duch potrebuje nádoby očistené Božím Slovom. Božie Slovo nám odhaľuje rôzne prekážky, ktoré spôsobujú, že Boží Duch nemôže v nás prebývať a z nás pôsobiť. Duch Svätý nikdy nepôsobí v človeku proti jeho vôli. Boží Duch nikdy neznásilňuje človeka. I keď sa nám to niekedy môže zdať, napr. obrátenie sv. Pavla. Toto obrátenie sa mohlo udiať len preto, lebo Pavol bol subjektívne presvedčený, že slúži Bohu a chcel slúžiť Bohu. Duch Svätý chce, aby sme sa sami rozhodli pre Dobro. Ak žijeme v zhode s Bohom, prebýva v nás a vytvára v našej duši charakter Ježiša Krista. Vo svojej duši môžeme rozpoznať zvlášť dva smery jeho pôsobenia. Sv. Pavol vo svojich listoch hovorí o ovocí a o daroch Ducha Svätého. Základný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že ovocie je znakom našej osobnej premeny Duchom Svätým a pre Boží súd je rozhodujúce. Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj a šťastie. Dary slúžia k šíreniu Božieho kráľovstva a k službe ostatným, nemusia byť znakom našej osobnej premeny. I človek, veľmi nedokonalý, môže mať veľké dary.

Podobenstvo o neodbytnom priateľovi nám chce vliať dôveru v Božiu dobrotu. My hoci sme zlí, vieme občas urobiť nejaký dobrý skutok, vieme urobiť čosi dobré, zvlášť keď nás niekto úpenlivo prosí. Boh však je Absolútne Dobro. O čo teda skôr dá Otec Ducha Svätého, tým, ktorí po ňom túžia. Dôležité je túžiť po Duchu Svätom. Ale to predpokladá poznať Boha. Nemôžem chcieť to, čo nepoznám. Teda ešte ráz opakujem. Je potrebné poznať Boha zo Zjaveného Slova a túžiť po ňom. Chcieť Dobro. Duch Boží je Nadosobnou skutočnosťou. Duch Boží je medziosobný a životodárny vzťah Lásky. Hoci je nás mnoho, môžeme mať toho istého Ducha.

Existujú aj zlí duchovia, ktorí tak isto môžu ovládnuť skupiny ľudí, ale nikdy nie sú schopní vytvoriť jednotu, pretože sami trpia ťažkou schizofréniou. Zlí duchovia vytvárajú zmätky a rozbroje. Duch svätý vedie ľudské bytosti k jednote a celistvosti.

Jedná svätá ráz videla očistec a čudovala sa, prečo je tak veľa duší v očistci. Dostala od Boha zaujímavú odpoveď: „Lebo málo túžia po nebi, po Bohu.“ Boh prichádza na základe našej túžby. Tajomstvo vyliatia a prijatia Ducha Svätého je v tom jednom, chcieť Boha!