Zákonník z dnešného evanjelia kladie otázku za nás všetkých: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Toto je problém všetkých nás. My všetci chceme mať podiel na vrcholne blaženom živote vo večnosti. Nejde o pokračovanie pozemského života predĺženého do nekonečna, ale ide o úplne nový, kvalitatívne odlišný život, o ktorom žalmista hovorí: „Tvoja milosť je lepšia ako život.“ Chceme žiť životom, ktorým žije sám Boh – Otec a Syn v Duchu Svätom, Panna Mária, blažení nebeskí duchovia, oslávení svätí v nebi, v Duchu Svätom. To je spoločenstvo a rodina, po ktorej túžime, to je naša pravá vlasť. Tam je tiež aj príroda oslávená.
Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ Všetko, čo potrebujeme vedieť, je obsiahnuté v Božom zákone. Boží zákon je návodom na naše použitie. A dodržiavanie tohto návodu, teda poslušnosť Božím príkazom, je cestou života.
„On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!““ Ježiš súhlasí s tým, že najväčšie prikázanie je prikázanie lásky k Bohu a k blížnemu. Láska je najzákladnejším zákonom vesmíru a základným kameňom stvorenia.
Láska k Bohu ako príkaz! Možno nás zarazí skutočnosť, že sa tu hovorí o láska ako o príkaze. Keby sme boli normálni, mali by sme tento imperatív vpísaní hlboko vo svojom srdci. Mali by sme vpísanú nesmiernu vďačnosť a lásku voči Tomu, ktorý nás stvoril. Ale vidíme, že žijeme bez tejto vnútornej odozvy na skutočnosť stvorenia. Po dedičnom hriechu nie sme úplne normálni. Katechizmus o tom hovorí: „Rozum človeka sa zatemnil, vôľa sa naklonila k zlému.“ V našom rozume už nieje Svetlo strhujúceho poznania Boha a všetkého stvorenia. Preto sa nám musí prikazovať, tak ako sa prikazuje chorému, musia sa nám prikazovať veci, ktoré slúžia k nášmu dobru, lebo naša chuť je pokazená. Chutí nám zlo, ale keď ho urobíme, sme nešťastní. Dobro nám nechutí, ale keď sa premôžeme a urobíme ho, nachádzame svoje šťastie. Preto sa nám aj v Desatore prikazujú veci úplne normálne, aj keď pre nás, postihnutých dedičným hriechom, nie úplne samozrejme.
Na prvom mieste sa hovorí o láske k Bohu. Boh chce od nás predovšetkým lásku. Láska túži po svojej odozve v nás. Nespočíva natoľko v náklonnosti a v sympatii, ako skôr v dôvere Bohu a v poslušnosti jeho príkazom. Pán Ježiš na inom mieste potvrdzuje: „Kto zachováva moje prikázania, ten ma miluje!“ Láska voči Bohu nespočíva prednostne v krásnych citoch, ale v zjednotení s vôľou Božou. Láska voči Bohu je jednota dvoch vôli, božej a ľudskej.
Možno sa vám to bude zdať silné, ale láska voči Bohu – to je poslušnosť až na smrť, ako to zjavuje svojím životom sám Ježiš. Blížneho máme milovať ako seba samého, ale Boha máme milovať viac ako seba samého. V láske voči Bohu máme prekročiť hranice svojho egoizmu. Preto môže táto láska aj bolieť. Boha, svojho Stvoriteľa, svojho Otca a Pôvodcu, Boha, bez ktorého by sme vôbec neboli a netešili sa z daru bytia a života máme milovať celým srdcom, celou dušou, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle. On má byť na úplne prvom mieste v našich srdciach, dokonca ešte pred nami samými.
Na záver slová sv. Františka o láske k Bohu: „Milujme všetci z celého srdca, celou dušou, celou mysľou, všetkou silou a mocou, všetkými silami ducha a tela, všetkou náklonnosťou a žiadosťou, z hlbín srdca, všetkými svojimi túžbami a celou svojou vôľou Pána Boha, ktorý nám všetkým dal celé svoje telo, celú dušu a život a stále nám ich dáva. On nás stvoril a vykúpil a len on nás svojím milosrdenstvom spasí: on nám úbohým a biednym, ošklivým, nestálym ,nevďačným a zlým ľuďom preukázal všetko dobré a ešte preukáže.
Nič iného si teda nežiadajme, nič iného si neprajme, v ničom inom nenachádzajme zaľúbenie a potešenie než vo svojom Stvoriteľovi, Vykupiteľovi a Spasiteľovi, jedinom pravom Bohu, ktorý je plnosťou Dobra, všetko Dobro, celé Dobro, pravé a najvyššie Dobro, ktorý jediný je Dobrý, Milostivý a Dobrotivý, Láskavý a Milý, ktorý jediný je Svätý, Spravodlivý, Pravdivý a Verný, ktorý jediný je Dobrotivý, bez hriechu a Čistý, od neho skrze neho a v ňom je celé odpustenie, všetka milosť, celá sláva pre všetkých kajúcich, všetkých spravodlivých a všetkých blažených, ktorí sa radujú v nebi.
Nech nám teda v tom nič neprekáža, nič nás od toho neoddeľuje, nič nám nebráni: všade, na každom mieste, v každú hodinu a v každú dobu, denne a ustavične verme v Neho úprimne a pokorne, uchovávajme Ho v srdci a milujme Ho, ctime Ho a klaňajme sa Mu, slúžme Mu, chváľme Ho a dobrorečme Mu, slávme a vyvyšujme, velebme a ďakujme Mu, Najvyššiemu a Najvznešenejšiemu, Večnému Bohu, Trojici v Jednote, Otcovi, Synovi i Duchu Svätému, Stvoriteľovi všetkých vecí, Vykupiteľovi všetkých, ktorý v Neho veria, dúfajú a milujú Ho, ktorý je bez začiatku a konca, Nepremenný, Neviditeľný, Nevysloviteľný a Nevýslovný, Nepochopiteľný, Nevystihnuteľný, Požehnaný, Chválitebný, Slávny a Vyvýšený, Milý, Láskavý, Príjemný a nadovšetko Vytúžený na veky vekov.”