27. pondelok – (Lk 10,25-37) b.

V dnešnom evanjeliu sa hovorí o Najväčšom prikázaní, ktorým je prikázanie lásky k Bohu a k blížnemu. O prikázaní lásky k Bohu hovorievam častejšie, preto sa dnes pozriem na túto druhú čiastku prikázania lásky: „Miluj blížneho ako seba samého?“ Skrytým predpokladom tohoto prikázania je láska k sebe. Akýsi základný kladný postoj ku sebe. Tento postoj je v každom z nás. Každý túži po tomto dobre pre seba samého, aj keď jeho chápanie je rôzne. Nie je možné dokonca tento postoj lásky k sebe nijako poprieť. Je vložený do nás samotným Stvoriteľom ako čosi dobré. Zmysel pre dobro. Hodnotenie dobra, ocenenie dobra. Ocenenie svojej vlastnej existencie. Niekedy je problém v tom, že nevieme prijať svoje danosti, okolnosti svojho života. Ale naša nespokojnosť so životom znovu pramení z lásky k sebe. Možno, že naša sebeláska je len pokazenou formou tohto základného postoja. Aj lásku k sebe sa musíme učiť od Boha. Dívať sa na seba Božími očami. Vidieť sa tak, ako nás vidí Ježiš. Keby sme tento základný kladný postoj v sebe nemali, hľadali by sme návrat k neexistencii. Ale my všetci sa tohto popretia existencie bojíme. Najlepšie to chápeme vo vzťahu k vlastnej smrti, z toho ako sa jej bojíme môžeme pochopiť akou hodnotou je život a existencia.

Tento kladný postoj voči sebe samému má dokonca i samovrah, ktorý zdanlivo seba nenávidí. Iba zdanlivo nenávidí seba samého. V podstate to, čo chce dosiahnuť sebevraždou je dobro pre seba samého. Chce utiecť od ťažkostí života.

Blížneho máme milovať ako seba samého. Láska k blížnemu sa javí ako snaha dopriať mu to, čo si aj sami prajeme. Obohatiť ho bohatstvom, aké máme my sami. Ale naše túžby musia byť najprv očistené tou prvou veľkou láskou, Láskou k Bohu. Naša vôľa musí byť zjednotená s vôľou Božou, aby sme mohli povedať, že milujeme svojho blížneho.

Dnešné evanjelium hovorí: „Ale zákonník sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ Možno aj my by sme položili Ježišovi otázku: „Kto je môj blížny?“ Nie je nám to úplne jasné. Ježiš nám odpovedá formou podobenstva. Zaujímavý je dôraz podobenstva. Ono vlastne neodpovedá priamo na otázku, kto je môj blížny, ale poučuje o tom, ako sa máme chovať, aby sme sa stali blížnymi. Teda odpovedá na otázku: Ako sa môžem stať niekomu blížnym. Asi tým chce povedať, že si nemáme ľudí škatuľkovať na blížnych a neblížnych. Vlastne sa nemáme pýtať, kto je náš blížny, ale máme konať tak, aby sme sa my sami stali blížnymi. Blížny je ten, kto sa približuje s pomocou, keď je človek v núdzi.

Odpoveď na otázku: „Ktorý z týchto troch sa zachoval ako blížny k tomu, čo padol do rúk lotrom?“, je: „Ten čo mu preukázal milosrdenstvo!“ Preukazovať milosrdenstvo to je láska k blížnemu. V prvom rade preukazovať milosrdenstvo. Jaký je rozdiel medzi spravodlivosťou a milosrdenstvom? Spravodlivosť dáva každému podľa zásluh, milosrdenstvo dáva podľa potreby. Boh je predovšetkým milosrdným. Nedáva podľa zásluh ale podľa potreby. Pán Ježiš mu povedal: „Choď a rob tak aj ty!“ Preukázať mu milosrdenstvo, tak ako Boh, nie podľa zásluh, ale podľa potreby.

Sv. František takto chápe a vysvetľuje lásku k Bohu a k blížnemu. Vo výklade k modlitbe Otče náš hovorí: „Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi: aby sme Ťa milovali celým srdcom – keď na Teba budeme stále myslieť; celou dušou – keď po Tebe budeme stále túžiť; celou mysľou – keď k Tebe budeme smerovať všetky svoje úmysly a vo všetkom budeme hľadať Tvoju česť; a celou silou – keď vydáme všetku svoju energiu a schopnosti duše i tela do služby Tvojej láske a nikam inam; a aby sme milovali svojho blížneho ako sami seba – keď strhneme všetkých, nakoľko len sme schopní, ku Tvojej láske; a keď sa budeme radovať z dobra druhých ako z vlastného, budeme mať účasť na ich utrpení a neublížime nikomu.“

A v tom istom výklade na inom mieste pokračuje: „A odpusť nám naše viny: pre svoje nevýslovné milosrdenstvo, pre nesmierne utrpenie svojho Syna a na príhovor a pre zásluhy najsvätejšej Panny Márie a všetkých tvojich svätých.

Ako i my odpúšťame svojim vinníkom: a pretože nedokážeme odpustiť úplne, nauč nás, Pane, odpúšťať úplne, aby sme pre Tvoju lásku dokázali skutočne milovať svojich nepriateľov a zbožne sa za nich modliť, aby sme nikomu neodplácali zlom za zlo a snažili sa kvôli Tebe pomáhať všetkým. Amen!“