„Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života.“ Už v prvom verši je veľmi dobre vidieť, s akými problémami sa stretal sv. Ján, keď sa pokúšal ohlasovať radostnú zvesť pohanom. Všetci žijeme v zajatí reality, tvrdej skutočnosti. Akosi sa vážne nepočíta so vstupom Božej Všemohúcnosti do našej pozemskej nemohúcnosti. Avšak život Pána Ježiša je jeden veľký zázrak Božej Lásky. Preto nás sv. Ján vyzýva k viere a dovoláva sa svojej skúsenosti s Kristom. On to všetko počul, videl, hľadel na to vlastnými očami a dotýkal sa ho vlastnými rukami. Je potrebné týmto spôsobom svedčiť, pretože Kristus nie je výmyslom človeka. On je Slovom Života. On je Božím pozvaním k plnému životu. Ježiš je Pravda. V osobe Pána Ježiša sa zjavuje pravda, o Bohu, ale ej pravda o človeku. Ježiš zjavuje Pravého Boha, ale súčasne aj Pravého človeka, ktorý je skutočným Božím obrazom a ktorý naplnil Boží zámer s človekom. Ježiš je Synom Božím (napr. Jn 11,4), ale súčasne je aj Synom človeka (napr. Jn 13,31). Keď budeme podrobnejšie študovať Písmo Sväté nájdeme v ňom výroky, ktorými sa Ježiš predstavuje ako Syn Boží, ale nájdeme tiež výroky, ktorými sa Ježiš predstavuje ako Syn človeka. Prichádza ako Boh, ktorý na seba prijal obmedzenosť ľudskej, prirodzenosti.
„Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.“ Ježiš sa zjavil ako Život. Kresťanstvo nie je predovšetkým učením, ale spôsobom života. Ten život bol skutočne žitý tu na našej zemi. Boh nie je obmedzený našou pozemskou realitou. On nepodlieha žiadnym zákonom, ani fyzikálnym, ani psychologickým. On je Láska. A Láska je zákonom sama sebe. A predsa nie je bezzákonnosťou. Boh je Najvyšší Zákon. On Sám je pre Seba Najvyššou Normou. Židia hovoria, že Boh je Nadskutočno. JAHVE. Boh nie je obmedzený našou realitou. Boh vstupuje do ľudského sveta so svojou všemohúcnosťou. Evanjelium teda nemôžeme zaradiť medzi „bájky a mýty.“ Evanjelium je zjavením a ohlásením ceny človeka v Božích očiach. Je to ukážka toho, čo Boh pripravil človeku, ktorý plní jeho vôľu. Ježiš zjavuje pôvodnú veľkosť človeka a plán Boha s človekom. Ježiš neprináša len nové prikázanie, ale aj nový život v moci Ducha Svätého. Naše telo obsahuje v sebe životný dynamizmus, ktorý by sme mohli nazvať vitalitou. Rozvíja sa pre naše dobro, ale bez našej osobnej záslužnosti. Svojou vôľou ho nemôžem donútiť, aby ešte narástlo. Duša človeka po prvotnom páde stratila svoju vitalitu. Ježiš je Životom našej duše. Prijať do seba Ježiša, znamená prijať do seba dynamiku duchovného života.
„Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom.“ Toto je verš, ktorý ma inšpiroval k tomu, aby som skúmal tento list ako návod k tomu, ako prísť k spoločenstvu s Otcom i Synom. Duch Svätý sa v tomto verše nespomína, pretože práve On je tým Spoločenstvom, ktoré jestvuje medzi Otcom s Synom. A chce a má byť aj medzi nami a Bohom. On je ten vzťah Lásky. Sv. Ján nám píše preto, aby nás priviedol k spoločenstvu s Bohom.
V tomto verši je vyjadrený aj podstatný zmysel každého apoštolského snaženia: Priviesť ľudí k spoločenstvu s Bohom, naučiť ľudí komunikovať s Bohom, naučiť ľudí modliť sa. Apoštolát má len vtedy zmysel, keď sa rodí z modlitby a k modlitbe vedie, k modlitbe znovu privádza druhých. František Osuna, jeden z františkánskych stredovekých mystikov, hovorí: „Uvedom si, že Boh ťa stvoril jedine pre modlitbu.“ Dá sa to takto radikálne vyjadriť? Dá. lebo celý svet bol stvorený pre človeka, ale človek bol stvorený pre Boha. Posledný deň stvorenia „Šabat” má byť dňom svadby človeka s Bohom. Len stretnutie s Bohom a jeho dotyk, môže spasiť a uzdraviť ľudskú dušu. Spása sveta je v poznaní Boha. Ani najhorlivejší kňaz a apoštol nie je schopný svojou mocou zmeniť človeka.
„A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná.“ Môžeme si položiť otázku. Ako prežívam svoje kresťanské povolanie? Ako niečo, čo sa približuje k „úplnej radosti”? Ak nie, potom je kdesi chyba v mojom kresťanstve. P. Ježiš vedie svojich apoštolov k úplnej radosti, k plnosti života. Radosť, ktorú opisuje sv. Ján, je radosť apoštola z duší, ktoré sa úplne odovzdávajú Kristovi a víťazia nad svetom a diablom. Často sme rozpačití zo svojho celibátu, pretože sme ešte nezažili radosť z duchovného otcovstva. Všetci sa rodíme, ako otcovia a matky. My všetci máme vo svojej prirodzenosti zakódované a každý musí v sebe realizovať otcovstvo alebo materstvo. Pavol tiež na jednom mieste vášnivo kričí: „Ja som vás splodil pre Krista.” Duchovné otcovstvo spočíva v tom, že kohosi zodpovedne formujem k stretnutiu s Kristom.
Ján je svedkom večného života. Len ten život, ktorý má pred sebou perspektívu večnosti, dáva zmysel. Ak by život v určitom momente definitívne končil, stráca zmysel a hodnotu každý aj pozitívny zážitok. Sv. Ján nám ohlasuje večný život. Večný život je v poznávaní Boha. Je to stále prelievanie Božej Nekonečnosti do ľudskej Stvorenosti. Spoločenstvo s Bohom, zostúpenie Ducha Svätého, Prijímanie Ducha Svätého a stále napĺňanie Duchom Svätým. Najprv som vyzvaný v túto možnosť uveriť, aby som svoju dušu mohol naladiť ne tento Boží Obzor.