„Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov.“ Čas je skutočnosť, ktorá nielen plynie a má plynúť, ale sa má aj naplniť. Nie je teda jedno, čím napĺňame čas, ktorý je nám daný.
Veľmi pekne je v tejto vete vyjadrená aj skutočnosť Ježišovej smrti. Pre nás to zneje takmer tragicky. „Ježiš vzatý zo sveta“. Viera nám však zjavuje, že „vzatie zo sveta“ je vlastne to isté ako jeho nanebovstúpenie. Máme sa učiť hodnotiť udalosti podľa konečného výsledku. Konečným výsledkom Ježišovej hroznej smrti na kríži, je vyslobodenie z tohto pomýleného sveta a vstúpenie do neba. Ježišov kríž by vyznel hrozne a nespravodlivo, keby tu nebol tento slávny záver.
Ježiš sa pevne rozhodol a už ho nikto a nič od jeho úmyslu nemohol odradiť. Vyprosujme si od Boha túto pevnú rozhodnosť v dobrom.
Poslal pred sebou poslov. Počína si ako kráľ, ktorý má právo na heroldov, ktorí ohlasujú jeho príchod. My všetci sme k tomuto pozvaní, aby sme ohlasovali Ježišov príchod k ľuďom, aby sme upozorňovali na skutočnosť jeho príchodu a na možnosť stretnutia sa s ním.
„Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.“ Aké úžasne vyznačenie bolo pripravené pre túto samaríjsku dedinu. Ježiš chcel u nich zostať na noc, chcel u nich nocovať. To je prejav najväčšej dôvery, keď sa cudzí človek s dôverou uloží k spánku v našom dome. To znamená, že nám tak verí, že si dovolí vypnúť pozornosť a ostražitosť. Dobre odpočinúť si je možné len v dome priateľa. Ale oni kvôli svojmu náboženskému šovinizmu odmietli Božieho Syna, lebo mal namierené do Jeruzalema. Ježiš netajil cieľ svojej cesty. Keby ho prijali, možno by to bol začiatok priateľstva medzi Židmi a Palestínčanmi. Možno, keby ho prijali, stál by dnes na tomto mieste chrám zasvätený Ježišovmu spánku uprostred nás ľudí.
„Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ Apoštoli, ktorí už vierou chápali, kto je Ježiš, to považovali za tak veľkú urážku, že si zaslúžila špeciálny trest. „Oheň z neba“, podobne ako Sodoma a Gomora. A cítili sa schopní zvolať oheň z neba.
„On sa obrátil a pokarhal ich. A odišli do inej dediny.“ Pán Ježiš ich pokarhal. V inom podaní čítame, že im vytkol, že nevedia akého ducha sú. Ježiš priniesol oheň z neba, ale úplne iný oheň ako je oheň trestu, oheň Ducha Svätého, ktorý robí z hriešneho človeka svätca. Vyprosujme si tento oheň Ducha Svätého, aby sa Ježiš v našom srdci cítil dobre, aby si v našom srdci mohol oddýchnuť. Duch Svätý je ideálnym prostredím pre život Božieho Slova. Len v Duchu Svätom sa môže v nás tento tajomný vinič rozvíjať.