Vieme, že sv. Terezka, hoci bola karmelitánkou s prísnou klauzúrou, je súčasne patrónkou misii. Čo nám chce cirkev neznačiť týmto gestom. Chce ukázať, že korene životnosti misii siahajú až do skrytého a uzavretého života ľudí, ktorí sa modlia. Každý misijný projekt potrebuje k tomu, aby bol úspešný, ľudí, ktorí sa obetujú a modlia.
„Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Proste teda Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!” Keď vidíme malú úlohu, ľahko ju zvládneme, ale nenadchýna nás. Keď vidíme ťažšiu úlohu, chceme dokázať svoju silu a šikovnosť a pracujeme na nej s elánom. Ale, keď máme pred sebou veľmi ťažkú úlohu, napr. keby nás niekto postavil k veľkému poľu, majúcemu niekoľko stoviek hektárov a povedal: „Tu máš kosu a kos!“, je celkom možné, že by sme si smutní sadli na medzu a ani sa nepokúšali o to, pretože sa nám to zdá nemožné. A v podobnej situácii je kňaz, ktorý veľmi často vidí, veľké množstvo potrieb a predsa si uvedomuje svoju slabosť e obmedzenosť. Tu je veľmi potrebné, aby sa niekto za neho modlil, aby keď nemôže urobiť všetko, aby urobil aspoň niečo, aby napríklad naučil aj druhých kosiť, že by na to nebol sám. Hlavne však treba vyprosovať od Pána žatvy povolania.
Pán Ježiš hovorí: „Choďte!” Teda nemáme čakať až ľudia prídu k nám, ale máme ísť k ním, lebo ku všetkým má prísť zvesť o Božom Kráľovstve. Možno si hovoríme: „Pôjdem, ale až budú ľudia trošku lepší.“ Pán Ježiš nám všetkým hovorí: „Hľa posielam vás ako baránkov medzi vlkov.” Terén, na ktorý sme pozvaní pracovať, sa veľmi často podobá vlčiemu hniezdu, vlčej svorke. Čo môže urobiť baránok medzi vlkmi. Nechať sa zožrať! Obetovať sa za týchto ľudí. Naša služba má veľmi často charakter skrytej obeti. Nemáme sa spoliehať ani na ekonomickú moc. Nemám si brať nič také načo sa spoliehajú ľudia tohoto sveta. Symbolický to vyjadrujú peniaze a obuv. Nemáme sa spoliehať na známosti. Nikoho nemáme pozdravovať. Našou oporou v zápase o duše môže byť jedine Pán.
Ježiš týchto sedemdesiatych dvoch sám ustanovil a poslal po dvoch pred sebou do každého meste, kam sa chystal ísť. Ideme pred Ježišom, preto aby sme mu pripravili cestu. Lebo Ježiš chce spasiť všetkých ľudí, ale je potrebné, aby sa ľudia stretli s evanjeliom.
Musíme byť ľuďmi pokoja. Náš pozdrav má byť: „Pokoj tomuto domu!” Toto je naozaj veľmi výrazný znak Božieho človeka, že je v ňom Boží pokoj. Len ten, kto má Boží pokoj v sebe, môže ho šíriť na iných. „Ak tam bude človek hoden vášho pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ináč sa vráti k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu.“ Ten pokoj, o ktorom hovorí Ježiš, nieje to isté ako naša spokojnosť. Ten pokoj, o ktorom hovorí Ježiš, je osobou. On zostupuje, On spočinie. Ten Pokoj je Duch Svätý. Apoštolát to je predovšetkým dielo šírenia a sprostredkovania Ducha Svätého. Duch Svätý je Šalom, správny vzťah k Bohu i ľuďom. Duch Svätý je bytostná dobrota nášho Pána a Boha. On prebýva v nás v tej miere, nakoľko sme zjednotení vo vôli, v myslení, citoch i skutkoch so Slovom Božím.
„A keď prídete do niektorého mesta a príjmu vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: „Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.“ Ježiš nás vyslobodzuje z úzkosti, ktorou trpel každý veriaci žid, keď sa objavil v pohanskom prostredí. Ak sa vôbec odvážil jesť v dome pohana, musel vždy starostlivo kontrolovať, či to, čo mu ponúkli, je kóšer. Ježišov učeník môže jesť zo všetkého, čo mu predložia tí, ktorí Ježiša prijímajú.
Ježiš dáva aj zvláštny príkaz: „Uzdravujte chorých, čo sú v ňom!“ Hanbím sa za to, že hoci som jeho učeník, moja viera je tak úbohá, že som ešte nikoho v jeho mene neuzdravil. Uzdravovanie nieje čímsi podradným a vedľajším pri ohlasovaní evanjelia. Choroby prišli ako dôsledok nášho odchodu od Boha, ktorý je Život a Zdravie. Tam, kde sa k Nemu obraciame, tam sme uzdravovaní nielen duševne ale aj telesne. Ježiš neblahoslaví utrpenie, ale tých, ktorí trpia pre spravodlivosť.
Evanjelium ukazuje aj inú možnosť: „Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: „Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy.“ Ako keby hovorili: „Nechceme mať s vami nič spoločné! Lebo: „Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.“ Toto však platí až vtedy, keď ľudia odmietli prijať Ježiša, napriek nášmu ohlasovaniu, ale to neplatí o tých, ktorí sa možno aj našou vinou s ohlasovaním Krista ešte nestretli.