V dnešnom evanjeliu sa učeníci dohadujú medzi sebou: „Kto z nich je väčší?“ Je to neriešiteľný problém, lebo všetci máme svoje dôvody pre vlastnú veľkosť, ktoré okrem nás málokto uznáva a chápe. Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal: „Kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“ Božie Slovo nám zjavuje, že Božie myšlienky sú úplne iné ako naše ľudské. Podľa Neho pravá veľkosť človeka nespočíva v povýšenosti a tvrdosti, v sile a schopnosti, ale v ochote pomôcť a poslúžiť. Boh sám je vzorom, pretože On naozaj všetko riadi a skrze všetko nám posluhuje, čo pre nás stvoril a pre našu spásu koná. Boh Tvorca Vesmíru slúži všetkému a všetkým. My žijeme, ale On je Život. On riadi rozvoj nášho organizmu. On dokonca pracuje na tom, aby som dokázal zo seba vylúčiť všetko nepotrebné a zlé. On ma očisťuje ako matka pokakané dieťa, sám to nerobím, lebo táto inteligentná činnosť mojich buniek a orgánov ostáva predo mnou skrytá. Ja sa len môžem teškiť z výsledku, ktorým je zdravé a živé telo. Pán Ježiš zjavuje Boha, ktorý umýva apoštolom nohy. Robí službu posledného otroka, ale nie ako otrok, ale ako milujúca matka. Takýto je náš Boh a nepochopíme ho a ani sa mu nepriblížime, keď ho chceme hľadať vysoko vo hviezdach, pretože On sa nám dá skôr poznať, keď pokorne slúžime slabším.
;Človek odvodzuje svoju veľkosť podlá nejakej svojej kvality, ale naša pravá veľkosť a hodnota spočíva v tom, že sme milovaní Bohom. Prečo? Láska sa nepýta prečo. Láska dáva cieľ i zmysel všetkému. Láske nachádza zmysel sama v sebe. Človek sa hodnotí podľa rôznych stupníc, či už podľa veľkosti inteligencie, sily, krásy alebo šikovnosti. Ale jedine Boh má správny prístup k človeku a hodnotí ho podľa jeho ochoty slúžiť druhému, podľa lásky, meria naše srdce. Pravá veľkosť človeka je v láske. Vtedy sa začíname podobať svojmu Stvoriteľovi a Pánovi.
Po prečítaní dnešného evanjelia, by sme konečne mali pochopiť, že pred Bohom vôbec nieje rozhodujúce aký hierarchicky stupeň sme dosiahli v spoločnosti alebo v cirkvi, ale to, ako sme na každom mieste slúžili. Boh si nás necení podľa dosiahnutých hierarchických stupňov. Nemôžem si namýšľať, že som azda bližšie k Bohu, len preto, že som kňaz. Ale k Bohu sa blížim podľa ochoty zodpovedne prijať službu.
„Kto príjme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.“ Ježiš stavia dieťa na svoju úroveň. Deti treba prijať v Ježišovom mene, nie hocijako. Deti sa majú prijímať v Božom Duchu, ktorý je dokonalou láskou. Deti máme prijímať ako Ježiša, ako eucharistiu, v milosti posväcujúcej, v Duchu Svätom. Nielen ako dôsledok našej chyby, že sme si pri intímnom živote nedávali dobrý pozor. Ako to musí človeka bolieť, keď sa dozvie, že nebol rodičmi od prvého momentu zamýšľaný a chcený. Keď neboli deti prijaté s Božou láskou, potom sa nemôžeme čudovať, čím sa na starobu odplácajú svojím rodičom. Aj otvorenosť voči deťom je otvorenosťou voči Ježišovi, ktorý sa zjavuje ako Život. Pozrite sa na Islamské štáty, kde deti nie sú odmietané. Svojím počtom dnes naháňajú strach bezdetnej Európe, ktorá sa ich na jednej strane bojí a na druhej strane, v niektorých západných krajinách, je hospodársky úplne na nich závislá.
„A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.” Prijať dieťa, rovná sa prijať Ježiša a to sa rovná, prijať Boha – Absolútno. Rozmýšľajte nad tým, či sa vám táto výmena neoplatí. Za dočasné starosti prijať takú úžasnú odmenu. Prijať Boha ako dieťa. Zaoberať sa dieťaťom…, koľko to stojí dospelého človeka trpezlivosti. Je to skutočne obeta prijať dieťa do svojho života, ale my všetci sme v tomto smere dlžníkmi, pretože my všetci sme sa narodili ako hlúpi a nechápaví. Ježiš nám zjavuje zákon lásky, aby to čo je múdre, sa ujalo toho, čo je naivné. Aby silné pomáhalo slabému, aby šikovné pomáhalo nešikovnému, aby si dokonalý uvedomil, že je určený k službe a k pomoci nedokonalému.
Zaujmime dobrovoľne miesto služby a svoju veľkosť hľadajme v ochote slúžiť. Učme sa od toho, ktorý sa pre nás stáva chlebom živote, aby nás sýtil. Jedna islamská legenda hovorí, že na konci časov bude svet súdený Pannou Máriou s dieťaťom, matkou s dieťaťom. Tí najslabší a najzraniteľnejší budú rozhodovať o našej večnosti.