V dnešnom evanjeliu počujeme ako Ježiš začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov a nekajali sa. Zmyslom všetkej Ježišovej snahy a všetkého, čo učil a konal, je naša spása, ku ktorej prichádzame skrze vieru a žité pokánie. Veľmi ťažkou úlohou je presvedčiť práve nás veriacich, že aj my a práve my, potrebujeme konať pokánie. Zakladáme si podobne ako Ježišovi súčasníci na svojej zdedenej viere. Táto istota u mnohých pramení z vedomia príslušnosti k cirkvi. Som kresťan – katolík, z toho vyplýva – budem spasený. Táto veta je logický správna. Naozaj je pravdou, že Katolícka cirkev ma predpoklady k tomu, aby nás ku spáse priviedla. Otázka je však v čomsi inom: „Či som naozaj kresťan – katolík?“ Či naozaj žijem v zhode s učením cirkvi, či žijem zo Slova Božieho, či žijem Božie Slovo a či prijímam sviatosti Cirkvi? Zrejme i preto je v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý koná pokánie, ako nad 99 spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Totiž tých 99 spravodlivých, ktorí pokánie nepotrebujú, vôbec neexistuje. Všetci potrebujeme pokánie a v nebi majú anjeli radosť z tých, ktorí to pochopili.
Jedna poviedka hovorí o svätcovi, ktorý položil otázku anjelovi, kto je v nebi. Bol zhrozený, keď počul, že nie sú tam ani katolíci, ani evanjelici a dokonca ani pravoslávni. Zhrození sa znovu pýtal: „Kto je teda v nebi?“ Anjel odpovedal: „Kajúcnici!“ Kajúcnici sú tí, ktorí robili pokánie. Pokánie sa nemyslí, nemodlí ale robí. Pokánie sa robí podobne ako denná šichta vo fabrike.
Čo je to pokánie? V hebrejčine to vyjadrujeme slovom „šub“, ktoré má zmysel „vráťte sa domov!“ V gréčtine to vyjadrujeme slovíčkom „metanoia“, ktoré môžeme preložiť ako „zmeňte zmýšľanie!“ Môžeme položiť otázku a každý nech si ju položí sám sebe: „Už som zmenil zmýšľanie, alebo som stále presvedčený, že nič mi netreba v mojom živote a zmýšľaní meniť? Mohol by som v takomto stave zomrieť a prísť pred Božiu tvár? Ak sa v živote riadime stále len ľudskou chytrosťou ešte nekonám pokánie. Pokánie začína tam, kde začíname žiť v bežnom živote Božie Slovo. Ak ho nekonám, aj pre mňa platí to, čo Ježiš hovorí o Kafarnaume: „Beda ti, dokedy sa budeš vyvyšovať?“ Základná pýcha, ktorá je prekážkou spásy, spočíva v tom, že naše Ego sa posadilo na trón života a namiesto Božieho Slova zbožňuje seba samého. Toto je vyvýšenosť, o ktorej hovorí Ježiš v evanjeliu. Základná pokora potrebná ku Spáse spočíva v zostúpení z trónu života. V odovzdanosti tohto miesta riadenia Božiemu Slovu. A toto sa môže udiať v každom svätom prijímaní. Pozvi Ježiša do svojho života, do svojej bytosti. Prijmi ho ako cestu, pravdu i tvoj život.
Na príklade nekajúcich miest vidíme, že naozaj nemôžeme súdiť nikoho, lebo mieru obdarovania Božou milosťou pozná jedine Boh. On vie, koľko kto dostal a koľko, kto bol ochotný dať. Vedomie tejto skutočnosti nech nás vedie k pokore.