Možno si kladieme otázku, čo nám chce povedať Pán Ježiš podobenstvom o boháčovi a Lazárovi? Niekoho možno zaujíma príčina, prečo sa boháč dostal do pekla. Nečítame o ňom, žeby nemravne žil, alebo priamo niekomu ubližoval. Veď nosiť pekné šaty a dobre si zajesť ešte nemusí byť hriechom. V čom teda spočíval jeho hriech? Jeho hriech spočíval v tom, že si okrem seba nikoho „nevšímal“. Možno ani vôbec nevedel, že nejaký žobrák leží pri jeho dverách. S nikým sa nevadil, nikam nechodil, od všetkých chcel mať len pokoj. Možno nám to čosi pripomenie. Mnohí vidia dokonalosť v tom, že sa s nikým nestretajú, nikoho nemajú, teda nemajú s kým hádať. Nikoho si nevšímajú. A dnešné podobenstvo zjavuje, že v tomto dokonalosť nespočíva a dokonca to môže byť až hriešne, až tak hriešne, že to môže dušu priviesť až do zatratenia? Naozaj to môže byť hriechom, keď niekto môže pomôcť a nepomôže! Kresťan si má všímať svoje okolie a hlavne chudobných.
Kto je ale skutočne chudobný? Najprv poviem, že chudobný nie je ten, kto svoje peniaze prepije, prefajčí a potom príde žobrať. Kto míňa peniaze na cigarety a alkohol, určite nie je chudobný. Chudobný je ten, kto sa napriek svojmu poctivému životu a možno práve kvôli svojmu poctivému životu dostane do biedy. Chudobní sú často tí, ktorí majú veľa detí, alebo tí, ktorí nemôžu nájsť prácu. takému, kto si svoje prepije alebo predroguje, nikdy nedávajte peniaze. Môžete mu pomôcť iným spôsobom, ak si chce dať poradiť. Ak mu ale jeho životný štýl vyhovuje, nie sme povinní mu pomáhať. Nie sme povinní pomáhať človeku, ktorí pre vlastnú nerozumnosť, ktorej sa tvrdošijne drží, upadne do biedy.
Pán Ježiš v tomto podobenstve odhaľuje ešte iní druh nevšímavosti, ktorá vedie do zatratenia. Keď boháč prosí za svojich žijúcich bratov, aby Lazár mohol ísť k ním a upozorniť ich na to, čo im hrozí za ich pomýlený životný štýl, dostáva od Abraháma odpoveď: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.“ Táto druhá veľmi hriešna nevšímavosť spočíva v tom, že si človek nevšíma Božie Slovo. Niekedy počujeme voči Bohu nespravodlivú námietku: „Prečo sa nezjaví, prečo nič nepovie?“ Ale my vieme, že Boh sa aj zjavil a aj prehovoril skrze Ježiša Krista a všetkých prorokov. Boh nám skrze Mojžiša, prorokov a predovšetkým skrze svojho Syna, Vtelené Božie Slovo, zjavuje svoju vôľu: Ako máme žiť, aby sme mohli dosiahnuť večný život? Ak však niekto po celý svoj život nevezme do rúk Písmo Sv., Bibliu a nemá záujem si ju prečítať, potom si je sám vinný. Veď Božie Slovo je základom našej viery. Boh hovorí v Písme a sme povinní zaujímať sa o to, čo hovorí. A nielen počúvať ale aj veriť. Veriť, vo vzťahu k Božiemu Slovu, znamená s istotou prijať. Boháč v podobenstve namietal: „Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“ Odpovedal mu: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ Človek, ktorý počúva Mojžiša a Prorokov, nájde cestu i ku Kristovi, lebo oni všetci vystupovali v Kristovom Duchu.
Toto podobenstvo nás poučuje aj o tom, že ľudská duša je schopná existovať samostatne mimo fyzického tela. Duša boháča sa v podobenstve prihovára za svojich ešte žijúcich bratov. Duša Lazára spočíva v lone Abrahámovom. Tiež nám zjavuje, že určitý súd nad človekom prebieha hneď po smrti a nie až na konci sveta, ako to učia niektoré sekty, ktoré neveria v samostatnú existenciu ľudskej duše. Podľa tohto podobenstva, hneď po smrti nastáva osobný súd. Podobenstvo hovorí tiež o existencii neba i pekla. Ešte jedno poučenie by sme si mohli z tohto podobenstva vybrať. Svet, v ktorom žijeme, je len naším prechodným pobytom. Preto by sme tu nemali hromadiť bohatstvá, akoby sme tu mali stále žiť. Ak si šikovný a vieš zbohatnúť, Božie Slovo ti radí, aby si k bohatstvu nikdy nepriviazal svoje srdce. Ak máš v niečom prebytok, pomôž tomu, kto má nedostatok. Dnešné podobenstvo nás poučuje tiež o tom, že máme len jeden pozemský život, za ktorý sme pred Bohom plne zodpovední. Nehovorí nič o reinkarnácii. Preto máme žiť veľmi zodpovedne. Máme v sebe premáhať hriešne sklony a robiť dobro, tam kde vidíme, že je to potrebné. Prosme Pána Boha o to, aby sme videli, kto potrebuje skutočnú pomoc a aby sme s vierou a láskou čítali Božie Slovo.
V malom ruskom mestečku žil istý rabín. Šírili sa o ňom reči, že každé ráno pred rannou modlitbou vystupuje do neba. Jeden z miestnych inteligentov neveril tejto klebete a rozhodol sa odkryť podvod. S týmto cieľom sa ukryl pred domom rabína. A čo vidí? Za svitu nábožný rabín naozaj opúšťa svoj dom, oblečený do pracovných šiat a uberá sa smerom k blízkemu lesu. Nedôverčivý človek sa za nim opatrne zakráda a pozoruje počínanie podozrivého rabína. Rabín medzitým vybral sekeru a chystá drevo na kúrenie. Zviaže ho a nesie do domu chorej stareny. Pozorovateľ pozrel cez okno: rabín kľačal na zemi a rozkladal oheň v sporáku. Keď sa ten človek vrátil do mesta, pýtali sa ho: „No čo, odhalil si ten podvod? Ako je to s tým každodenným nanebovstúpením starého Žida?” „Rabín vystupuje ešte vyššie ako do neba,” odpovedal zahanbený.