„Boháči, plačte a kvílte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás. Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo rozožrali mole. Vaše zlato a striebro zhrdzavelo, a ich hrdza bude svedčiť proti vám a zožerie vám telo ako oheň.“ Týmto spôsobom sa nám dnes prihovára apoštol Jakub. Svet nám chce nahovoriť, že v tomto svete si môže byť istý len ten, kto nahromadí veľké bohatstvo. Ale viera v bohatstvo sa stáva náhradou za dôveru v Boha. Skutočne pravým bohatstvom, ktoré je prisľúbené tým, ktorí veria, je Boh sám. Prisľúbená blaženosť nás stavia pred rozhodujúce mravné voľby. Vyzýva nás, aby sme si očistili srdce od zlých náklonností a nadovšetko vyhľadávali Božiu lásku. Dáva nám poznať, že pravé šťastie nie je ani v bohatstve, ani v blahobyte alebo v pohodlí, ani v ľudskej sláve a moci, ani v nijakom ľudskom diele, nech by bolo akokoľvek osožné (napr. veda, technika, umenie), ani v žiadnom stvorení, ale jedine v Bohu, ktorý je prameň všetkého dobra a každej lásky.
Bohatstvo je veľkým božstvom súčasnosti. Jemu vzdávajú mnohí, ba väčšina ľudskej masy inštinktívnu poctu. Šťastie merajú majetkom a podľa veľkosti bohatstva sa im vzdáva aj úcta. Vyplýva to z presvedčenia, že bohatstvom možno dosiahnuť všetko. Ono je teda jedným z idolov súčasnosti. Druhým je všeobecná sláva. Sláva robí človeka široko známym, ona vzrušuje svet (jedným z prostriedkov je rozširovanie ľudskej slávy v tlači). Ľudská sláva sa považuje za dobro už samo o sebe a ako prostriedok získavania úcty.
Sv. apoštol Jakub určite nehovorí proti ľuďom, ktorí vedia rozmnožiť poctivou cestou svoj majetok, a ktorí svojím majetkom podporujú chudobných a možno i menej schopných. Veď aj Pán Ježiš v podobenstvách chváli tých, ktorí dokázali rozmnožiť svoje talenty. Sv. Jakub svoje ostré slová adresuje tým, ktorí svoje schopnosti zneužívajú na úkor druhých, ktorí nespravodlivo nahromadili majetok, ktorí zadržiavajú spravodlivú mzdu. S týmto javom sa v dnešnej dobe veľmi často stretáme. Je to hriech, ktorý zaradzujeme do kategórie „do neba volajúcich hriechov“ Katechetická tradícia pripomína, že existujú aj do neba volajúce hriechy. Do neba napr. volala: krv Ábela , hriechy Sodomčanov, nárek utláčaného národa v Egypte, nárek cudzinca, vdov a sirôt, nespravodlivosť voči najatým robotníkom.
Ide o to, aby sme svojím túžbam dokázali dať správne hranice, aby sme neboli bohatí na úkor našich blížnych. Bezbrehá ambicióznosť a život bez kríža nie je možný z viacerých dôvodov: prvý sa odohráva na poli spoločenskom. Samozrejme závisí od nášho pohľadu. Nikto na svete nás nemôže prinútiť, aby sme zdieľali hodnoty evanjelia. Ale faktom je, že evanjelium reaguje na ľudské neresti a ukazuje spôsob, ako vybudovať lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. Inými slovami, Božie kráľovstvo. A Božie kráľovstvo je tam, kde sú si ľudia rovní. Fakt je ten, že ak niekto je prvý, musí tu byť niekto, kto je aj posledný. Ak je to záležitosť zdravej súťaže, je to v poriadku. Ale ak je to záležitosť „kto z koho“, potom to nie je v poriadku. Ak kráčame hore po chrbtoch iných, potom je to hriešne, a teda odsúdeniahodné. To nie je spôsob, cez ktorý môže prísť k pokroku v ľudskej spoločnosti. Veď sa len pozrime na nerovnosti v ľudských spoločnostiach. Prečo je vo svete toľko chudobných a zranených? Preto, lebo existujú ľudia, ktorých ambicióznosť a potreby nemajú hraníc. Preto je podľa Ježiša vždy nutné usilovať sa o spravodlivosť a limity: limity vo svojich vlastných potrebách a tiež schopnosť vidieť tých, na úkor ktorých máme my viac, než potrebujeme.
Je zaujímavé, že ľudia, ktorí si osvoja takýto cieľ, t. j. dosahovať úspechy a kráčať za každú cenu k veľkosti, si časom vypracujú aj vlastnosti, ktoré im v tom pomáhajú. Sem patrí hlavne podvod, nečestnosť, klamstvo, ba často i lesť. Hore sa nejde vždy ľahko. A je veľa tých, ktorí túžia po tom istom. Poctivou cestou sa tam človek nedostane. A sme pri nečistej hre. Pekným príkladom môže byť starozákonný Jakub, ktorý bol tak veľmi nasmerovaný na prvenstvo, že klamal od svojej mladosti. Jeho najbizarnejším činom bolo, keď oklamal svojho otca Izáka, aby získal prvorodenstvo, ktoré patrilo jeho staršiemu bratovi Ezauovi. Je pravda, že sa mu to za pomoci matky podarilo, lenže z jeho života to urobilo peklo. Jakub musel za svoje podvody tvrdo pykať. Musel utekať pred svojím bratom a sám sa stal obeťou podobných intríg zo strany iných. Našťastie, poučil sa z toho a zmenil sa. Intrigán a nenásytný ambicióznik sa stal skromným a vyrovnaným človekom.
Nech teda aj nás Pán dnes vedie k tomu, aby sme si zachovali správnu schopnosť „presadiť sa“: ak máme nadanie, choďme za jeho rozvojom. Ale zároveň nech nás vedie k tomu, aby sme čestnosť a lásku k tým, ktorí nemajú toľko, ako my, dokázali postaviť na prvé miesto. A to preto, lebo sme uverili v Krista a v jeho program, ktorý je schopný vybudovať spravodlivý svet.