Dnešné prvé čítanie zo spisu proroka Aggea nám v mene Božom vyčíta to, čo sa nám tiež stáva, že modlitbu kladieme na posledné miesto nášho dňa, a to až vtedy, keď sa už nevládzeme dívať na televízor a ospalí sa vlečieme k posteli, z posledných síl urobíme na seba kríž, čosi odrecitujeme a pokojne si ľahneme. Uznajme sami, môže sa niečo také nazývať modlitbou. Boh nie je chudák, ktorý by bol odkázaný na naše mrmlanie z posledných síl. Na to, aby sme sa s ním skutočne dokázali spojiť a čerpať silu z Neho, potrebujeme veľké vypätie vôle, zápas o koncentráciu nášho vedomia a nie posledné unavené zívanie pred večerným spánkom.
Ak chceme obstáť vo viere v dnešnom svete, musíme sa viacej a intenzívnejšie modliť. Aj my kňazi v návale pastoračnej práce zabúdame, že bez modlitby síce pracujeme mnoho, ale ovocia je málo. Bez modlitby to vyzerá presne tak, ako opisuje prorok: „Dobre sa pozrite, až kam ste prišli! Veľa ste siali, zvážate málo; jedli ste, a nenasýtili ste sa; pili ste, a nenapojili ste sa; obliekali ste sa, ale teplo vám nebolo; a kto pracoval za mzdu, dával ju do deravého vrecka. Toto hovorí Pán: Dobre sa pozrite, až kam ste prišli!“
Nemáte aj vy skúsenosť, že keď sa modlíte, stíhate veci rýchlejšie. Poviete: „Dom horí a ja sám mám modliť!“ Predstavte si čatu požiarnikov, ktorí sa ponáhľajú hasiť požiar. A keď prídu na miesto, zistia, že nádrž na vodu majú prázdnu. Tak je to aj s tými, ktorí sa nemodlia. Ak sa nemodlíme, hovoríme síce mnoho, ale nepovieme nič. Hovoríme prázdne slová. Ježiš nás napomína, že sa raz budeme zodpovedať za každé zbytočné slovo. Pod zbytočným slovom nerozumieme slovo bežnej ľudskej reči, ale Božie Slovo, ktoré nebolo vyslovené v Duchu Svätom, ktoré práve preto, že sme sa pred tým nemodlili, nenadobudlo tú správnu účinnosť.
V knihe Zjavenia čítame: „Ježišovo svedectvo je duch proroctva.“ Svedectvo – martýrium – je vlastne ohlasovanie evanjelia. Proroctvo neznamená, sadnúť si za stôl, vypracovať si plán a potom sa modliť za jeho úspech. Proroctvo je pravý opak: najprv si kľaknem k modlitbe a pýtam sa: Aké je Božie Slovo pre konkrétnu situáciu? Lebo Boh má pre každú situáciu svoje Slovo. Treba v modlitbe prosiť, aby sme ho poznali a trochu ho aj pretrpieť vo vlastnej bytosti. Treba mať trpezlivosť, lebo Božie Slovo k nám zaznieva zo srdca Ukrižovaného. Tam ho treba hľadať. Až potom si môžeme sadnúť ku stolíku, študovať, listovať v knihách a dotvárať správnu formu.
Prečo sa ľudia napriek tomu, že dnes prežívame slobodu, húfne neobracajú ku Kristovi? Preto, lebo my sa necítime zodpovední za neveriacich. Modlime sa za svojich neveriacich susedov, priateľov a známych! Keď sa necítime pozvaní ku katechizovaniu, môžeme sa modliť. Boží úmysel je: „Boh chce spasiť všetkých ľudí!“ Sv. Peter apoštol píše vo svojom liste: „Pán neotáľa splniť svoje prisľúbenia, ale má s nami trpezlivosť, pretože si nepraje, aby niekto zahynul, ale chce, aby všetci dospeli k pokániu.“ (2 Pt 3,9)
Nikto nemôže uveriť v Krista bez zvláštnej Božej milosti. Vidíme to i na svedkoch Jehovových. Ochota k viere v Boha nesporne u nich existuje. Ale chýba im schopnosť prijať radostnú zvesť o Božej láske, ktorá sa zjavila a prejavila v dare Božieho Syna. Myslia si, že našli poklad a zatiaľ našli len prázdnu nádobu bez opojného vína radostnej zvesti. Pán Ježiš hovorí: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ Modlime sa zvlášť za tých, ktorí ešte neprijali radostnú zvesť o Božom Synovi.